V dnešnom evanjeliu vidíme Pána Ježiša ako dáva apoštolom zvláštnu lekciu. Písmo sv. hovorí: „Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.“ Pán Ježiš hovoril otvorene o svojom utrpení. Je to lekcia, ktorú ťažko chápu aj tí, ktorí sú mu najbližšie. Keď Ježiš predpovedal, že ho zradia a ukrižujú, jeho učeníci boli zmätení. Ale radšej zostali ticho, a nepýtali si vysvetlenie. Prečo? Možno sa báli odpovede, ktorú mohli dostať! Báli sa straty svojich ilúzii. Cítili, že aj oni by mohli byť povolaní k podobnému osudu, chceli sa vyhnúť takým myšlienkam. Nevedomosť sa môže zdať blaženou, ale len na nejaký čas. Je to tak, ako keď nechceme počuť diagnózu lekára. Možno sa chceme vyhnúť požiadavkám evanjelia. Evanjelium hovorí, že to, čo Ježiš hovoril o utrpení, bolo pre normálne zmýšľajúcich učeníkov, nepochopiteľné. Oni si predsa predstavovali Mesiáša, ako toho, ktorý ich vyslobodí od každej formy utrpenia.
Existujú ľudia, ktorí majú takí strach z utrpenia, že sa mu chcú za každú cenu vyhnúť. Na opačnej strane stoja ľudia, zvlášť medzi nami kresťanmi, ktorí sú presvedčení o hodnote utrpenia natoľko, že si myslia, že bez neho nie sme pre Boha ani prijateľní. Položme si otázku: „Žil Ježiš azda len preto, aby trpel?“ Určite nie. Veď najmenej 30 rokov z jeho života tvoril normálny ľudský život naplnený prácou. Môžeme povedať, že s výnimkou 40 denného pôstu na začiatku svojho verejného pôsobenia, neprejavoval žiadne známky zvláštnej a tvrdej askézy. Boh dal svojho Syna predovšetkým preto, aby sme skrze neho mali plný život. Boh je prednostne Bohom Života.
Pán Ježiš neprišiel predovšetkým trpieť a nás na cestu utrpenia uviesť, ale prišiel ukázať, že cieľom človeka je Boh a to aj za cenu ľudského utrpenia. Nakoľko sme ranení hriechom, je táto cesta návratu k Bohu spojená s utrpením. Preto, že Ježiš žil a pôsobil medzi hriešnikmi aj jemu samému sa ušlo vrchovate bolesti. Keby sme chceli v krátkosti povedať, čo vlastne chcel Ježiš svojou lekciou o utrpení tlmočiť apoštolom, mohli by sme to vyjadriť kratučkou vetou: „Nebojte sa!“ Žiadne utrpenie, ktoré človek podstúpi a žiadne zlo, ktoré nás môže na našej životnej ceste stretnúť, nie je silnejšie, ako Božia láska, ktorá prekonala aj smrť a spôsobuje obnovu vo Vzkriesení. Keď Pán Ježiš hovoril svojím učeníkom, že bude trpieť, zomrie a na tretí deň vstane z mŕtvych, nehovoril to preto, aby ich strašil, ale aby im zvestoval, že Spravodlivosť je nesmrteľná. Aj my sami, keď uvažujeme nad svojou smrťou, nemalo by to byť pre nás zdrojom hrôzy a beznádeje. Sme pozvaní k nasledovaniu Ježiša a to v sebe obsahuje aj utrpenie a smrť, ale to znamená predovšetkým Vzkriesenie.
Karol Rahner ponúka túto myšlienku: „Posledná odpoveď, akú človek dokáže dať na problém utrpenia a smrti, môže spočívať v tom, že v plnom mlčaní lásky vydá seba nepochopiteľnosti Božej, v ktorej sa roztápa otázka o utrpení.“