Pokračujeme v štúdiu knihy Ekleziastikus. Chcem upozorniť, že to čo čítame v kostole, sú len zlomky originálnej knihy, ako ju máme zachovanú v Písme Svatom. Preto vás prosím, akoby na domácu úlohu, čítajte v tomto čase túto knihu na pokračovanie. Sľubujem vám, že budete mať z nej veľký osoh. V dobe prvotnej cirkvi tvorila táto kniha základ krstnej náuky pre katechumenov a teda jej obsah bol vysoko hodnotený.
„Nespoliehaj sa na svoj majetok, ani nehovor: „Môžem si žiť”. Každé obdobie ľudského života má svoje zvláštne pokušenia. Pokušenie poslednej etapy ľudského života, teda staroby, je túžba hromadiť. Starý človek, ktorý je pozvaný k netelenej, duchovnej existencii, zrazu objavuje krásy tohoto materiálneho sveta a stále si nachádza dôvod, prečo ešte musí žiť na svete. Najprv chce vidieť zaopatrené svoje deti, potom vnúčence a keby to bolo možné ešte chce aj povydávať a poženiť pravnúčence. Je to znak toho, že nehľadá pravé Bohatstvo, ktoré je v Bohu. Je to znak toho, že nepozná Boha, ako Najvyššie a Lásky Najhodnejšie Dobro.
„Nespoliehaj sa na svoj majetok, ani nehovor: „Môžem si žiť!” Koľko krát sú súrodenci kvôli majetku rozhnevaní na život a na smrť. Božie Slovo dnes hovorí: „Nespoliehaj sa na svoj majetok.” Nebuď podobný boháčovi, ktorého Ježiš opisuje v podobenstve a ktorý svoju dôveru zavesil na bohatstvo a bolo mu povedané: „Blázon, ešte dnes požiadajú tvoju dušu a čo si nahromadil, čie bude.” Božia múdrosť nám radí nezhromažďovať, ale naopak rozdávať, lebo zmyslom hmoty a majetku je, aby slúžil láske. Práve to, čo sme rozdali, nám zostáva pre večný život, viac si z tohto sveta nezoberieme, len to čo sme urobili dobré.
„Nespoliehaj sa na svoju silu a neoddaj sa vášniam svojho srdca; nehovor: „Kto má moc nado mnou?” alebo „Kto ma bude súdiť za moje skutky?” Lebo Boh bude isto trestať.” Problém mladšieho veku je ctižiadosť, čosi dokázať, byť Pánom sám sebe. Byť nezávislý. Je to pokušenie pýchy. Pamätajme si, že Boh nás naozaj bude súdiť za naše skutky. „Lebo Boh bude isto trestať.”
„Ani nehovor: „Zhrešil som a čo sa mi stalo?” Veď Najvyšší sa neponáhľa s odplatou.” Je to prejav veľkého Božieho milosrdenstva, že Boh čaká na naše obrátenie.
„Keď máš hriech odpustený, neprestaň sa báť a nehromaď hriech na hriech.” Veľmi často nás možnosť vyspovedať sa, zvádza k tomu, že akosi hriech zabudujeme do svojho životného štýlu. Niekedy hrešíme s tým úmyslom, že si to dopredu naplánujeme, aby sme sa mohli vyspovedať. Hriechy svojvôle sa však veľmi ťažko odpúšťajú a človek to potom dlho cíti. Jeden z dôsledkov je ten, že sa naše svedomie urazí a prestane sa ozývať a hoci človek z morálky vie, že koná zlo, jeho svedomie mlčí. Je to následok neuposlúchnutia hlasu svedomia, hlasu Božieho v nás. Teda chýba nám bázeň z Boha. „Keď máš hriech odpustený, neprestaň sa báť a nehromaď hriech na hriech.” Musíme si vždy uvedomiť, že sme boli veľmi draho vykúpení a hľadieť na Kristovu krv ako cenu nášho vykúpenia, a nedráždiť Boha svojvoľnými hriechmi.
„Ani nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké, odpustí mi hriechy, aj keď je ich mnoho. Lebo uňho je zľutovanie i hnev veľmi blízko seba a na hriešnikov sa jeho hnev vyleje.” Nespoliehajme sa opovážlivo na milosrdenstvo Božie. Zaprime samých seba. Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamone. Ak sa vedome a dobrovoľne otváram Duchu Svätému, Boh začína meniť môj život. Hriech, ktorý sa neodpúšťa naveky je rúhanie sa Duchu Svätému. Rúhanie sa Duchu je odmietanie Božej milosti. Počuli sme, že u Boha je zľutovanie i hnev veľmi blízko seba. On trestá i zachraňuje. Trestajúca láska je tiež láskou. Nedráždime Boha, aby nás nemusel trestať.
„Neotáľaj obrátiť sa k Pánovi a neodďaľuj to zo dňa na deň, lebo jeho hnev príde nečakane a v deň pomsty zahynieš”. Nemyslite si, že obrátiť sa majú len tí, čo sú vonku, mimo cirkvi. My všetci sa máme obrátiť a ktosi múdry povedal, že najväčší problém Dejiny spásy je obrátenie „spravodlivých”. Lebo mnoho ľudí nepríde k Ježišovi pre tvrdosť našich sŕdc, pretože náš život i keď navonok kresťanský, nemá rysy Kristovho Ducha. Aj dnešné evanjelium nám hovorí beda tomu, skrze koho prichádza pohoršenie. Každý jeden z nás musí začať obrátenie od seba, a kto si mysli, že on už obrátenie nepotrebuje, je na veľkom omyle.
„Nespoliehaj sa na nespravodlivo získané bohatstvo, nepomôže ti v deň pohromy.“ Nespravodlivo získané bohatstvo môže človeka v deň previerky už tu na zemi usvedčiť. Koľkí boháči sa boja zverejniť svoj majetok, lebo by museli dokazovať ako k nemu prišli. Teda žijú v strachu už pred pozemskou spravodlivosťou, ale o čo viac ich bude toto bohatstvo ťažiť v deň Božej uzavierky a navštívenia.