7. streda, cyklus I. – (Sir 4,12-22)

„Múdrosť vdýchla svojím deťom život a prijíma tých, čo ju hľadajú.“ Múdrosť môžeme definovať ako schopnosť duše správne sa orientovať vo svete hodnôt. Schopnosť smerovať vždy od nižšej hodnoty k vyššej a nikdy nie naopak. Opakom múdrosti je hlúposť a tá spočíva v tom, že dávame prednosť tomu, čo nie je hodnota, pred skutočnou hodnotou. Kto sa riadi zákonom múdrosti, smeruje k stále plnšiemu životu. Najvyššie hodnoty nám zjavuje Božie Slovo, preto je múdrosť schopnosťou uveriť Bohu. Boh prijíma toho, kto ho hľadá.

„Kto ju miluje, miluje život, a tých, čo pri nej bdejú, Pán napĺňa radosťou.“ Ak kráčame k vyšším hodnotám, súčasne kráčame i k plnšiemu životu ale aj k plnšej radosti. Pán Ježiš prišiel i preto, aby nám dal účasť na plnej radosti.

„Tí, čo sa jej držia, budú dedičmi slávy a kam ona vkročí, tam Boh požehnáva.“ Cirkevní otcovia veľmi často vzťahujú texty o Božej múdrosti na Pannu Máriu, lebo skrze ňu bolo vyslovené Vtelené Božie Slovo do nášho hmotného sveta. Ak sa jej držíme, stávame sa dedičmi slávy, teda dedičmi Božieho Ducha a spolu s ňou, ktorá je Požehnaná medzi ženami, vstupuje do nášho života Božie požehnanie. Už kvôli Abrahámovi, ktorí uveril Bohu, Boh požehnával i jeho priateľov, o čo viac požehnáva tých, ktorý prijímajú Matku Pána. Alžbetu naplnil Duch Svätý, len čo počula Máriin pozdrav.

„Tí, čo jej slúžia, uctievajú Svätého a tých, čo ju milujú, sám Boh miluje.“ Boh sám vyjadril prvým „Zdravasom“ veľký obdiv a úctu k Panne Márii, preto sa nebojme uctievať si ju tak, ako ju v mene Božom uctil Anjel Gabriel. Slúžiť Márii, znamená pracovať na diele Spásy, rodiť Ježiša dobrým príkladom v druhých. Pracovať spolu s Máriou to znamená aj uctievať si Svätého Boha. Ak budeme milovať predmet Božej lásky, budeme milovať samého Boha. Ako by sme mohli obchádzať tú, ktorú sám Boh tak povýšil, že ju urobil Nevestou Ducha a Matkou Syna.

„Kto ju počúva, bude súdiť národy, a kto ju pozorne sleduje, bude žiť v bezpečí.“ Počúvať Máriu to znamená nesledovať jej bezvýhradnú vieru. Tí, ktorí podobne ako ona prijali Božie Slovo, sú schopní správne súdiť národy.

„Kto jej dôveruje, ten ju dostane do dedičstva a budú ju vlastniť aj jeho potomci.“ Človek svojím duchovným životom pracuje aj na duchovnej úrovni svojho potomstva. Vo svojom živote rozhodujeme o kliatbe alebo požehnaní pre celý svoj rod. Prarodičia uvrhli do kliatby celý ľudský rod, lebo neverili Múdrosti. Avšak skrze veriacich prichádza požehnanie i na celý ich rod.

„Lebo nebadane kráča vedľa neho a najprv si ho vyskúša. Privedie na neho strach a hrôzu a preverí ho skúškou svojej náuky, až ju sám zachytí v svojich myšlienkach a celkom jej uverí. Potom sa k nemu rovno vráti a posilní ho, poteší ho a odhalí mu svoje tajomstvá, zahrnie ho vedomosťou a poznaním spravodlivosti.“ Najprv prechádzame rozličnými skúškami a až neskoršie dostane človek účasť na vliatej Božej múdrosti. Múdrosť sa objaví v našich myšlienkach a my sa jej dáme vierou viesť. Po skúške sa človeku dostáva vliatych darov, vedomosť, poznanie spravodlivosti, vnútorná sila a útecha, poznanie Božích tajomstiev.

„Ale keby chybil, ona ho opustí a vydá ho do rúk jeho odporcov.“ Každý náš hriech spôsobuje, že sa dostávame znovu do rúk odporcu, diabla. Každým hriechom dávame prednosť pokušiteľovi pred Pánom a Bohom a preto sa nečudujme, že strácame Božieho ducha a stávame sa príbytkom démonov. To všetko v nás spôsobuje hriech, preto ak sme urazili Božiu múdrosť, vráťme sa čím skôr v ľútosti k nemu. Ak máme vedomie ťažkého hriechu, nikdy neodkladajme sv. spoveď. Aby sme neboli dlho v rukách odporcu, ktorý chce zničiť v nás Boží obraz.

Tí čo milujú múdrosť dostanú tieto dary: život, radosť, slávu, Božie požehnanie pre seba i pre svoje potomstvo, Božiu lásku, moc nad národmi, bezpečnosť, posilu, potechu, poznanie Tajomstiev, vedomosť a poznanie Spravodlivosti.