„Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho a je pred vekmi.“ Múdrosť, po hebrejský „chochma“, je predovšetkým Božou vlastnosťou. Boh je Najvyššia múdrosť. Boh sa voči nám prejavuje ako dokonale rozumný. Musíme rozlišovať medzi múdrosťou nestvorenou, ktorá je totožná s Božím Slovom a teda patrí do Božského sveta a je vlastne Božím Synom, Božím Slovom a prejavmi tejto múdrosti, ktoré sú vložené do celého stvorenia. Stvoriteľské dielo obsahuje túto múdrosť vo všetkom. Ani taká banálna vec, ako je pád zoschnutého listu zo stromu, nie je bez Božej múdrosti. Dalo by sa o takej prostej veci napísať celú knihu. Koľko kníh už bolo napísaných o tých najbežnejších veciach. Počnúc svetom atómov až po astrofyziku. Koľko múdrosti je v obyčajnom liste rastliny alebo v ľudskom oku. O každej z týchto vecí by sa dali napísať viacdielne knihy. Človek pri svojich výskumoch len objavuje múdrosť, ktorá bola už predtým vložená do skúmaných objektov.
„Ktože spočítal morský piesok, kvapky dažďa a dni odveké? Kto už zmeral výšku neba, šírku zeme a hĺbku priepastí? Kto prebádal Božiu múdrosť, ktorá všetko predchádza?“ Nikto taký sa nenašiel. Žiadny ľudský génius ešte neprebádal túto Božiu múdrosť, ktorá všetko predchádza.
„Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné a múdra rozvaha je odveká. Prameňom múdrosti je slovo Boha v nebesiach a jej cesty sú večné zákony.“ Znovu narážame na múdrosť stvorenú na počiatku všetkého. Múdrosť je tu ako osnova, do ktorej bol, je a bude vpísaný celý stvorený vesmír. A zároveň je tu múdrosť, alebo múdra rozvaha, ktorá je od vekov, a ktorá je vlastnosťou Boha. Boh Láska je zároveň aj Múdrou Rozvahou. Prameňom múdrosti je Božie Slovo a jej cesty sú večne zákony, čiže Tóra. Božia múdrosť kráča cestou Božích zákonov. Božie zákony sú akoby chodníkmi, ktorými múdrosť zostupuje do nášho sveta.
„Komu bol odkrytý koreň múdrosti – a kto poznal jej hlboké zámery? Komu sa zjavila cesta múdrosti a jej všestrannú skúsenosť ktože pochopil?“ Naozaj nikto z ľudí nepoznal koreň múdrosti a jej hlboké zámery, okrem toho, ktorý o sebe môže povedať, že je Cesta, Pravda i Život.
„Jeden je Najvyšší, Všemohúci Stvoriteľ, mocný a veľmi obávaný Kráľ, ktorý sedí na svojom tróne a vládne – Boh.“ Podobné slová, ktoré užíva Sirach nachádzame aj na začiatku „Piesne brata Slnka“: „Najvyšší, Všemohúci, Dobrý Pane, teba patria chvála, sláva, česť a všetko požehnanie.“ Boh je Najvyšší a Všemohúci Stvoriteľ, na to máme pamätať, keď sa modlíme, keď sa k nemu približujeme so svojimi prosbami. On je Najvyšší a Všemohúci. Od nikoho nieje závislý a nikým nie je obmedzený. Preto sa k nemu modlíme s dôverou. Diabol nie je rovnocenný partner Boha. Nie je akýmsi záporným absolútnom. Môže v tomto svete jednať len preto, lebo aj s ním má Boh svoj plán. Sv. František ho zvykol nazývať Božím drábom.
Boh je príčinou a prameňom všetkej múdrosti. „On ju stvoril svojím Svätým Duchom, on ju videl, spočítal a premeral a vylial ju na všetky svoje diela, na každého človeka vo svojej štedrosti, lebo ju dáva tým, čo ho milujú.“ Božia múdrosť sa rozlieva na tých, ktorý Boha milujú. Je to podobné myšlienka, ako v skutkoch apoštolských, kde sa hovorí: „Boh dáva svojho ducha tým, ktorý ho poslúchajú!“ Poslušnosť Bohu je totožná s Láskou a Božia múdrosť je totožná s účasťou na Božom Duchu. Božia Múdrosť a Láska je jedno a to isté.
V Evanjeliu vidíme vtelenú Božiu múdrosť. Pán Ježiš zostupoval z vrchu podobne ako kedysi Mojžiš z hory Sinaj. A tak ako Mojžiš žiaril zo stretnutia s Bohom, aj tvár Pána Ježiša žiarila. Preto evanjelista píše: „A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol.“ Modlitba vedie človeka k premeneniu a umocneniu.