Situácia, ktorú nám opisuje dnešné evanjelium, nasledovala po Premenení Pána na vrchu Tábor, ktoré sa udialo počas modlitby. Ježiš sa premenil počas modlitby. Veľký záujem o neho, o ktorom evanjelista vyslovene hovorí, môže vyplývať aj z toho, že jeho tvár ešte stále vyžarovala slávu, ktorú obdržal počas modlitby od svojho Otca. Tak tomu bolo aj u Mojžiša, ktorému ešte dlho po stretnutí s Bohom tvár žiarila.
Podľa učenia otcov je modlitba naším povolaním. Človek bol pozvaný dívať sa Bohu do očí a tak odzrkadľovať čosi z Božej veleby a nádhery. Hriech stojí medzi nami a Bohom a zatieňuje nám jeho tvár, takže sa v tomto čase viacej modlíme vo viere ako v nazeraní. Skúsenostná viera sa rodí z modlitby a v čase modlitby rastie. Pán Ježiš hovorí, že všetko je možné tomu, kto verí. Viera to je schopnosť rátať s Bohom v bežných situáciách nášho života. Modlitba nám zjavuje realitu Živého Boha.
Modlitba v našom živote nikdy nie je stratou času. Z modlitby vždy stávame silnejší a odhodlanejší. Otec nás odieva do moci z Výsosti. V modlitbe, ktorá má byť predovšetkým spojením s Bohom skrze poslušnú vôľu, sa napĺňame Duchom Svätým a prijímame jeho moc. Stávame sa Svetlom Sveta. Žiadny človek nemôže zlého ducha vyhnať zo svojej moci, ale len v odvolaní sa na Ježiša, na Božiu moc a Božiu múdrosť.
V modlitbe sa stávame podobní Márii, ktorá počala z Ducha Svätého. V modlitbe v nás silnie a rastie Kristova prítomnosť. Počul som o kňazovi, ktorý sa vždy, keď sa chystá na nejaké stretnutie, modlí desiatok: „Ktorého si Panna pri Navštívení Alžbety v živote nosila“. Myslím, že to má svoje opodstatnenie. Mária prichádza k druhým s Kristom a to je obrovská sila požehnania. Pretože prijala Boha do svojho srdca, stáva sa Požehnanou a prináša Požehnanie. Stáva sa Prostrednicou milosti. Ona je tehotná Božím Slovom. Božie Slovo je pre ňu tým, čo pre inú ženu znamená tehotenstvo a tehotenstvo premieňa organizmus ženy. Máriu mení Božie Slovo. Ak sa má naše stretnutie s druhými ľuďmi stať požehnaním, aj my musíme byť tými, ktorí neprinášajú len seba ale Božie Slovo, a z ktorých vyžaruje Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nie sme pre druhých požehnaním.
Predpokladom svätého prijímania je prijímať Ježiša v Duchu Svätom. To isté ale platí aj o prijatí druhého človeka. Len vtedy je naša návšteva požehnaním, ak sa odohráva v Duchu Svätom. Keď aj z nás bude vyžarovať Duch Svätý, budú ľudia podobne ako Alžbeta hovoriť: „odkiaľ mám to šťastie, že si prišiel, že prišla matka môjho Pána”, lebo my všetci sa stávame Božími matkami, ak sme sa rozhodli žiť Božie Slovo. Sv. Augustína hovorí: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci. Panna otehotnela keď sa v nej vtelil Kristus, naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa, naša duša nech porodí spásu a chválu. Nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha.”