7. pondelok, cyklus II. – (Jak 3,13-18; Mk 9,14-29)

Dnešné čítanie z listu apoštola Jakuba začína otázkou: „Kto je medzi vami múdry a rozumný?“ V predošlých statiach svätý Jakub ukazuje na korene nesvárov v cirkvi, nezvládnutý jazyk a ľudská pýcha. Dnes nám chce ukázať, kde je pravá múdrosť. Veľmi často odmietame poslušnosť Bohu a jeho príkazom pod zámienkou, že vieme lepšie, čo je pre nás osožné. To nie je pravá múdrosť, to je veľmi často len hľadania seba samého. Ježiš bol poslušný až na smrť a takto vykúpil svet. My ako Adamovo potomstvo, sme často neposlušní až na smrť.

„Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti.“ Nieje naším poslaním hádať sa s ľuďmi a za každú cenu slovami dokazovať svoju pravdu. Skutky konané v múdrej skromnosti sú najlepším svedectvom o našej múdrosti.

„Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská.“ Musíme sledovať z čoho sa rodí naša argumentácia. Ak máme v srdci žiarlivosť a sváry, tak naša múdrosť nieje zhora, ale naopak je len pozemská, živočíšna a diabolská. Je to chytrosť tohto sveta, ktorá hľadá predovšetkým seba.

„Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.“ Žiarlivosť sa rodí tam, kde človek hľadá svoje povýšenie, kde hľadá svoju slávu a druhého chápe len ako možný stupienok alebo aj ako prekážku na ceste k svojej sláve. Ježiš je naším vzorom, keď hovorí: „Je nehľadám svoju slávu!” Hľadanie ľudského obdivu je veľkou prekážkou na ceste nasledovania. Farizeji i preto nemohli uveriť v Ježiša, lebo väčšmi milovali svoju slávu u ľudí. Takto to vyslovuje sám Ježiš v Jánovom evanjeliu: „Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!” (Jn 5,41-47) Presadzovanie seba vyvoláva každé možné zlo. My nemáme presadzovať seba, ale Ježiša a jeho plán spásy.

„Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.“ Pravá múdrosť nieje ovocím ľudskej chytrosti, ale rodí sa v človeku z viery v Božie Slovo. Pravá múdrosť spočíva v snahe napodobniť Ježiša. Prejavy pravej múdrosti môžeme veľmi dobre rozoznať: čistota, pokoj, miernosť, chápavosť, milosrdenstvo a dobrota, nestrannosť a úprimnosť.

„A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.“ Znakom Božieho pôsobenia je pokoj. Pokoj, ktorý vychádza z Boha. Žiadna horúčkovitá činnosť, unáhlené jednanie nie je z Boha. Skôr ako začneme jednať vyprosujme si na modlitbe múdrosť zhora a moc konať.

Takto nám to ukazuje aj dnešné evanjelium. Keď sa nemodlíme, pracujeme možno viac, ale s menším výsledkom. Čas strávený na modlitbe s Pánom nikdy nieje stratou. Situácia, ktorú nám opisuje dnešné evanjelium, nasledovala po Premenení Pána na vrchu, ktoré sa udialo počas modlitby. Veľký záujem o Ježiša vyplýval aj z toho, že jeho tvár ešte stále vyžarovala slávu, ktorú obdržal počas modlitby od svojho Otca. Ježiš sa premenil počas modlitby. Počas modlitby však prijíma od Otca aj moc Ducha Svätého. Preto môže vyhnať ten zvláštny druh diabla, ktorý tak ukrutne nivočí život mladého chlapca. Modlitba v našom živote nikdy nieje stratou času. Z modlitby vždy stávame silnejší a odhodlanejší. Otec nás odieva do moci z výsosti. Skúsenostná viera sa rodí z modlitby a v čase modlitby rastie naša viera. Pán Ježiš hovorí, že všetko je možné tomu, kto verí. Viera to je schopnosť rátať s Bohom v bežných situáciách nášho života. Modlitba nám zjavuje realitu Živého Boha. Žiadny človek nemôže zlého ducha vyhnať zo svojej moci, ale len v odvolaní sa na Ježiša, na Božiu moc a Božiu múdrosť.