V dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolských vidíme aké mohutné účinky môže mať Duch Svätý v človeku, ktorý žije z viery. Sv. František ráta medzi zjavné prejavy Ducha Svätého trpezlivosť v prenasledovaní a súžení. Čítali sme o sv. Pavlovi a Sílasovi: „Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.“ Skutky apoštolské ukazujú situáciu, ktorú by sme mohli chápať ako „dôvod na plač“, ale my čítame: „O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.“ Keby bolo napísané, že sa apoštoli modlili, to by sme ešte pochopili. Človek v tak zúfalej situácii sa predsa potrebuje komusi vyžalovať. Zdá sa nám však nepochopiteľné, že oni sa modlili ako ľudia plní radosti. Oni sa modlili a pri tom spievali. Tento jasavý spev bol ovocím ich viery a prejavom Ducha Svätého. Prečo vlastne spievali? Prečo sa tešili, ako tí, ktorí našli bohatú korisť alebo veľký poklad. Lebo s istotou uverili Ježišovmu Slovu, že sú blahoslavení, keď budú trpieť pre jeho meno. Zobrali vážne to slovo: „Keď vás budú pre mňa prenasledovať, radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Svedectvo ich viery je tak silné, že Boh naňho odpovedal mimoriadnym spôsobom. Viera uvoľňuje Božiu moc. Boh sa prejavuje tam, kde Mu človek verí: „Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.“ Pri zemetrasení sa občas stáva, že sa otvoria zamknuté dvere, ale tu sa neotvorili len zamknuté dvere, ale uvolnili sa aj putá a to je evidentný zásah Boha. Uvolnili sa putá nielen Pavlovi a Sílasovi, ale skrze ich vnútornú slobodu boli fyzicky i psychicky oslobodení spoluväzni. Až do základov bol otrasený žalár. Aj naša vnútorná sloboda môže viesť k uvolneniu pút blížnych.
„Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť lebo si myslel že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!”“ Pre žalárnika bola možno väčším divom ta skutočnosť, že napriek otvoreným dverám a uvolneným pútam, nikto neušiel, nikto nehľadal cestu von. Všetci cítili, že väčšiu mieru slobody, akú mohli pozorovať na týchto zvláštnych väzňoch, ešte nezažili. Čítal som ako sa chovali hlboko veriaci chasidský Židia, keď išli na istú smrť do plynovej komory. Tancovali od radosti, lebo verili, že sa stretnú so svojím Pánom a Mesiášom.
Žalárnik chcel spáchať sebevraždu, ale Boh, ktorý nemá záľubu v smrti hriešnika mu prikázal: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?” Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.” A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. Po tomto videní viery, nebolo treba žalárnika vyzývať, aby sa obrátil, ale on sám sa pýtal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Pred chvíľou to boli väzni vrhnutí do žalára, teraz ich oslovuje ako pánov. Veriaci človek je skrze vieru v Krista skutočným pánom, naozaj slobodným. Stojí nad okolnosťami života, vierou prebýva už v nebi. Viera, ktorú žije Pavol a Sílas, je tak príťažlivá, že sa obrátili všetci, ktorí boli svedkami týchto vecí. Obrátili sa nielen k viere, ale objavila sa v nich aj láska a radosť, ako zjavné prejavy správne žitej viery. „A v tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.“
Čo obrátilo zatvrdnuté srdce starého žalárnika? Nádej na Spásu. „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i tvoj dom!“ Túto možnosť mu ponúka Pavol. Čo to ale znamená: „Ver v Pána Ježiša.“ Predovšetkým to znamená, že v ľudskom charaktere Ježiša Krista sa zjavuje Boží charakter. V Ježišovi sa zjavuje Boh. Ale tiež to znamená, že je potrebné prijať Ježiša ako svojho Pána a odovzdať mu svoj život. Pavol ho nezačal strašiť pekelnými trestami, ale zvestoval mu evanjelium o Božej láske k ľuďom. A v tomto teple sa roztopilo žalárnikovo tvrdé srdce. „Radoval sa, že uveril Bohu.“ V staršom preklade bolo použité: „Radoval sa, že uveril v Boha“, ale toto je správnejšie. V kresťanstve ide predovšetkým o vieru Bohu. Veriť Bohu je čosi iné ako veriť v Boha. Abrahám uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Aj my si vyprosujme túto vieru, ktorá si je istá v Slove Božom, a ktorá dáva zážitok radosti aj uprostred súženia. Takáto viera je darom Ducha Utešiteľa.