V prvom čítaní zo Skutkov apoštolských sme počuli slová o tom, akým spôsobom Lýdia uverila. „Pán jej otvoril srdce a ona pozorne sledovala, čo Pavol učil.“ Práve tu môžeme vidieť, že sme spasení milosťou. Je to Boh sám, ktorý otvára srdce človeka. Človek nie je schopný z vlastných síl otvoriť svoje hriechom zatvrdnuté srdce. Ovocím tohto otvorenia srdca je schopnosť pozorne sledovať učenie evanjelia. Všetci sme tak utvorení, že naša pozornosť je sústredená na naše srdce. Ak niečo osloví naše srdce, pritiahne aj našu pozornosť. Roztržitosť je znakom toho, že niečo ide mimo nášho srdca. Počúvame síce ušami, ale naša pozornosť smeruje k veciam nášho srdca. Ak chceme riešiť svoju roztržitosť pri modlitbe, musíme svoju modlitbu spojiť so svojím srdcom. Hovoriť v modlitbe s Pánom Ježišom o tom, čo máme na srdci.
Sv. Pavol učí v liste Rimanom: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu“ Je veľmi dôležité, aby sme pravdy viery, ktoré počujeme prijali do svojho srdca. O Panne Márii čítame v Evanjeliu, že Božie Slovo, ktoré počula, hlboko chránila vo svojom srdci. Prijať do srdca, znamená „uveriť s istotou“. Len takáto viera dáva život a vedie ku spáse.
Opakom tejto milosti je neschopnosť človeka uveriť. Emauzských učeníkov Ježiš pokarhal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ Človek z vlastnej sily nie je schopný takýmto spôsobom uveriť. Preto potrebuje Ducha Svätého, o ktorom hovorí Ježiš: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.“ Duch Svätý umiestňuje do ľudského srdca Božie Slovo a tým mení človeka v jeho základe. Znovu obnovuje človeka, aby v jeho srdci bolo Božie Slovo a aby bol vedený Duchom Svätým. Svedectvo o Ježišovi, ktoré vydáva Duch Svätý, sa dotýka predovšetkým nášho srdca. Človek síce môže rozumom uveriť, ale jeho srdce môže byť veľmi ďaleko od toho, čomu uveril rozumom. Duch Svätý svedčí nášmu srdcu, presviedča srdce, aby aj ono uverilo, aby z viery žilo.
Blížia sa Turičné sviatky a my všetci túžime po vyliati Ducha. Po vnútornej zmene nášho hriešneho srdca. Tajomstvo prijatia Ducha je vo vôli človeka, chcieť Ho. Myslím si, že tu je kdesi koreň našej kresťanskej sily i slabosti. Prečo sa v našej dobe po udelení sviatosti birmovania neprejavujú také mohutné zmeny, aké zažívala Cirkev v dobe svojich počiatkov na Turíce? Problém je v tom, že Duch Svätý ma ten istý charakter ako Boží Syn, ktorý je zjavením Boha Otca. Nie je možné prijatie Ducha bez prijatia Krista. Ježiš nám zjavuje Boží charakter. Akoby hovoril: „Pozrite sa, takýto som. Chcete ma?“ A keď ho chceme, keď ho naozaj milujeme, tak vtedy nám Duch Svätý dáva ten istý charakter.
Teda, aby niekto mohol prijať Božieho Ducha, musí najprv prijať Božie Slovo. V Božom Slove sa Boh predstavuje, zjavuje. Bez Božieho Slova nepoznáme Boha a nemôžeme ho ani milovať. Až budeme milovať Ježiša, nie pre jeho vonkajší výzor, ale pre jeho charakter, vtedy sme zrelí a schopní prijať Ducha Svätého. Duch Svätý je Duch Ježiša Krista, Duch Vteleného Božieho Slova. Láska k Ježišovi spočíva v poslušnosti jeho príkazom, v poslušnosti jeho Slovu.
Včera sme počuli v Skutkoch apoštolských: „Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie Slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého.“ A to je správny postup. Prvú fázu tvorí ohlasovanie Slova. Druhú fázu modlitba. Tretiu fázu vyliatie Ducha. Niekedy sa dokonca stáva, že Duch Svätý zostúpi na ľudí už pri hlásaní Slova, a to vtedy, keď už toto hlásanie vedie k prebudeniu túžby po Živom Bohu. Ale nikde sa nespomína, že by Duch Svätý zostúpil skôr ako bolo hlásané a prijaté Božie Slovo, bez toho, aby človek súhlasil s týmto Slovom.
Ducha Svätého nemôžeme vziať. Ducha Svätého môžeme len prijať, tak ako sa prijíma živa osoba. Keď sa dvaja ľudia definitívne prijímajú, ako to voláme? Je to manželstvo, trvalé a plodné spoločenstvo. Ono vyžaduje od každého z nich určitú obetu. Zrieknutie sa tých vecí, o ktorých viem, že sú obtiažne pre partnera. Vyžaduje to úsilie, byť láskyhodný. Podobne je to aj vo vzťahu človek a Kristus, človek a Duch Svätý. Žiť tak, aby som neurážal Ducha Svätého, ktorý mi bol daný. Ak zhreším, tak sa hneď vrátiť s ľútosťou do tohto životodarného spoločenstva s Bohom.
Koľko krát sa práve s týmto stretáme u tých, ktorí pristupujú ku sviatosti birmovania. Mnohí z nich vôbec Krista osobne neprijímajú. Možno počas celého roku nezoberú Božie Slovo do rúk, aby sa ním vážne zaoberali. Takisto nevyznávajú svoje hriechy v spovedi a neprijímajú Kristovo telo. Idú na birmovku len preto, lebo tak to chcú rodičia, alebo stará mama, alebo to od nich očakáva prostredie mesta či dediny, v ktorej žijú. Toto však nie sú dostatočné predpoklady a pohnútky pre Ducha Svätého, aby pôsobil, aby zostúpil. Boha sa môže zmocniť jedine ľudská túžba. Ak je naozaj predmetom našej túžby, vtedy zostupuje. Ale túžiť po Bohu, to znamená túžiť po Dobrote, ktorú zjavuje Kristus. Súhlasiť s Dobrotou Božieho Slova. To, čo Kristus zjavuje nášmu rozumu a vôli, to Duch Svätý vkladá do nášho srdca. A srdce rozhoduje o smerovaní človeka. Človek sa riadi srdcom. Srdce dokonca rozhoduje o našom posmrtnom osude. „Kde bude tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Aj po smrti smerujeme k tomu, čo milujeme.
Myslíte si, že Duch Svätý už dnes nechce tak mohutne účinkovať, ako to bolo v dobách apoštolských? Určite chce, ale všetko závisí od našej viery, nádeje a lásky. Boh nemá problémy ako my, že by niečo nemohol urobiť. Problémy poznáme len my ľudia. Snáď jediným problémom Boha je naša malá viera. Duch Svätý vstúpil na Samaritánov po tom, čo prijali Božie Slovo, potom čo sa apoštoli za nich modlili a vkladali na nich ruky. Aj pre nás je dôležité, aby sme sa snažili vo vôli zjednotiť so Slovom Božím a potrebujeme sa modliť, po prípade prosiť i druhých, aby sa modlili za nás. Týmto spôsobom môžeme aj my obsiahnuť väčšiu plnosť Ducha Svätého, ktorý je životodarným spoločenstvom s Bohom Otcom i Synom a dáva nám hlbšie poznanie Božích tajomstiev.