V prvom čítaní zo Skutkov apoštolských sme počuli slová o tom, akým spôsobom Lýdia uverila. „Pán jej otvoril srdce a ona pozorne sledovala, čo Pavol učil.“ Práve v jej prípade môžeme vidieť, že sme naozaj spasení milosťou. Je to Boh, ktorý otvára srdce človeka. Človek nie je schopný z vlastných síl otvoriť svoje hriechom zatvrdnuté srdce. Otvorenie srdca je Božou milosťou. O Lýdii počujeme, že jej „Pán otvoril srdce“. Snáď by sme túto milosť mohli prirovnať k tej, ktorú dostali učeníci na ceste do Emauz: „Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
Ovocím tohto otvorenia srdca je schopnosť pozorne sledovať učenie evanjelia. Všetci sme tak utvorení, že naša pozornosť je sústredená na naše srdce. Ak niečo osloví naše srdce, pritiahne aj našu pozornosť. Roztržitosť je znakom toho, že niečo ide mimo nášho srdca. Počúvame síce ušami, ale naša pozornosť smeruje k veciam nášho srdca. Ak chceme riešiť svoju roztržitosť pri modlitbe, musíme svoju modlitbu spojiť so svojím srdcom. Hovoriť v modlitbe s Pánom Ježišom o tom, čo máme na srdci.
Sv. Pavol učí v liste Rimanom: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu“ Je veľmi dôležité, aby sme pravdy viery, ktoré počujeme prijali do svojho srdca. O Panne Márii čítame v Evanjeliu, že Božie Slovo, ktoré počula, hlboko chránila vo svojom srdci. Prijať do srdca, znamená „uveriť s istotou“. Len takáto viera dáva život a vedie ku spáse.
Opakom tejto milosti je neschopnosť človeka uveriť. Tých istých emauzských učeníkov Ježiš predtým pokarhal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ Človek z vlastnej sily nie je schopný takýmto spôsobom uveriť. Preto potrebuje Ducha Svätého, o ktorom hovorí Ježiš v evanjeliu. „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.“ Duch Svätý umiestňuje do srdca človeka Božie Slovo. Robí to, čo je jeho poslaním. Mení človeka v jeho podstate. Znovu obnovuje človeka, aby v jeho srdci bolo Slovo Božie a aby bol vedený Duchom Svätým. Svedectvo o Ježišovi, ktoré vydáva Duch Svätý, sa dotýka predovšetkým nášho vlastného srdca. Človek síce môže rozumom uveriť, ale jeho srdce môže byť veľmi ďaleko od toho, čomu uveril. Duch Svätý svedčí nášmu srdcu, presviedča srdce, aby aj ono uverilo, aby z viery žilo. Vyprosujme si tento veľký dar.