Bratia a sestry, prvé čítanie zo Skutkov apoštolských nám ukazuje zjavný súvis medzi prijatím Slova a vyliatím Ducha. Filip prišiel do Samárie a ohlasoval im Krista. Výsledok jeho apoštolátu je charakterizovaný termínom „Samária prijala Božie Slovo!”
Blížia sa Turičné sviatky a my všetci túžime po vyliatí Ducha, po vnútornej zmene nášho hriešneho srdca. Celé tajomstvo prijatia Ducha je vo vôli človeka. Chcieť Ho. Osobne si myslím, že tu je kdesi koreň našej kresťanskej sily i slabosti. Prečo sa po udelení našej sviatosti birmovania neprejavujú také mohutné zmeny, aké zažila Cirkev v dobe svojich počiatkov na Turíce?
Problém je v tom, že Duch Svätý ma ten istý charakter ako Boží Syn a ako Boh Otec. Nie je možné prijatie Ducha bez prijatia Krista. Ježiš sa nám zjavuje akoby Božia reklama. Boh sa zjavuje. Akoby hovoril: „Pozrite sa, takýto som. Chcete ma?“ Je to reklama pre našu vôľu a rozum. Rozumu sa predkladá, a keď rozum súhlasí, vôľa sa zmocňuje.
Skutky apoštolské ukazujú na správny postup: „Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie Slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého.“
Prvú fázu tvorí ohlasovanie Slova.
Druhú fázu modlitba.
Tretiu fázu vyliatie Ducha.
Niekedy sa dokonca stalo aj to, že Duch Svätý zostúpil na ľudí už pri hlásaní Slova, a to vtedy, keď už toto hlásanie viedlo k prebudeniu túžby po Živom Bohu. Ale nikde sa nespomína, že by Duch Svätý zostúpil skôr ako bolo hlásané a prijaté Slovo.
Koľko krát sa práve s týmto stretáme u mládeži, ktorá pristupuje ku sviatosti birmovania. Mnohí z nich vôbec Krista osobne neprijímajú. Idú na birmovku, lebo tak chcú rodičia, alebo stará mama, alebo to od nich očakáva prostredie mesta či dediny, v ktorej žijú. Toto však nie sú dostatočné pohnútky pre Ducha Svätého, aby pôsobil, aby zostúpil.
Boha sa môže zmocniť jedine ľudská túžba. Ak je On predmetom mojej túžby, zostupuje. Ale túžiť po Bohu, to znamená túžiť po tej Dobrote, ktorú zjavuje Kristus. Súhlasiť s Dobrotou Božieho Slova. To, čo Kristus zjavuje nášmu rozumu a vôli, to Duch Svätý vkladá do nášho srdca. Srdce rozhoduje o smerovaní človeka. Človek sa riadi svojím srdcom. Srdce dokonca rozhoduje o našom posmrtnom osude. Smerujeme k tomu, čo milujeme.
Pre prijatie Ducha je dôležité „prijať Ježišove prikázania a zachovávať ich“. Snaha zachovať jeho prikázania vedie k vyliatiu Ducha Zástancu. Musíš chcieť Dobro, aby si mohol prijať Ducha Svätého. A čo je skutočné Dobro, to ti zjavuje Božie Slovo, Pán Ježiš sa prihovára za tých, ktorí chcú žiť jeho život. Vyprosujme si dnes túto Dobrú vôľu. Čítajme Slovo, aby sme vedeli, v čom je jej podstata a čo je skutočné Dobro.