V dnešnom čítaní počujeme v čom spočíva Láska k Bohu. Ježiš hovorí svojím učeníkom a teda aj nám: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo…“ Láska k Bohu nespočíva predovšetkým v krásnych citoch a Boha ani nemôžeme milovať telesným spôsobom, ako je to možné medzi ľuďmi. Boh existuje iným spôsobom ako existujeme my. My môžeme milovať i nemilovať. Pre nás je láska prechodnou vlastnosťou. U Boha je Láska spôsob jeho bytia, jeho prirodzenosť, jeho podstata. On je Láska. Ustavičné Milovanie a Plodnosť. Milovať Boha teda znamená žiť Boha – Lásku a čo je Láska, to nám zjavuje Kristus. On sám hovorí, že Láska k Bohu je poslušnosť Božiemu Slovu. A to môže byť poslušnosť až na smrť.
My si často zamieňame lásku s telesnou príjemnosťou a keď sa táto vytratí, stratí sa aj „láska“, rozpadne sa manželstvo. Ale Kresťanské manželstvo musí byť vybudované na Kristovi, na tom, čo nazývame osobné prijatie Ježiša, ako svojho Spasiteľa. Len ľudia, ktorí sa najprv vydali Bohu, sa dokážu naozaj milovať. Ježiš v evanjeliu hovorí, že Láska vôbec nemusí byť telesne príjemná. Ježiš tvrdí, že: „Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto dá svoj život za svojich priateľov!“ On sám umiera za nás dokonca ešte, keď sme boli znepriatelení s Bohom. Láska nie je v seba hľadaní, ale v zabúdaní na seba. Sv. František to objavil a vyjadril slovami: „Len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých!“
Už manželská láska chce človeka naučiť tomuto zabúdaniu na seba. Keď dvaja ľudia uzatvárajú manželstvo, je to často predovšetkým hľadanie seba samého a v tomto naozaj nie je podstatný rozdiel medzi manželstvom muža a ženy a tým, čo sa ponúka ako moderné alternatívne spôsoby života. Je to podobne, ako keď sa telesne „milujú“ dvaja ľudia rovnakého pohlavia. Robia to pre telesnú rozkoš, ktorá im z toho plynie a robia to dovtedy, dokedy je to príjemné. To, čo prináša Kristus do ľudských vzťahov je „zabudnutie na seba“. Najväčším zdrojom utrpenia človeka je egoistické sústredenie na seba. To sa v nás prejaví ako častá otázka: „Čo z toho budem mať JA!“ Manželstvo začína byť skutočnou sviatosťou, teda zdrojom posväcovania a premenenia, keď sa v ňom začína žiť v poslušnosti voči Bohu pre toho druhého, bez ohľadu na to, ako sa cítim a čo z toho budem mať a vrchoľ manželstva je ak obidvaja zabudnú na seba a myslia na dobro tretieho – dieťaťa.
Koľko žien sa bojí otehotnieť, hoci je to to najúžasnejšie – jedinečnosť ženy, to v čom sa jej žiaden muž nevyrovná. Žena môže dávať život. A aj Božie Slovo hovorí, že žena sa spasí svojím materstvom. V liste Tim 2,11-15 sa doslova píše: „Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. Ale spasí sa rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti.“ (Iný možný preklad Česká ekumenická biblia: „Spasená bude ako matka, ak jej deti vytrvajú vo viere, láske, svätosti a triezvosti.“)
Koľkí muži nikdy neprešli k tomu, aby sa snažili urobiť šťastnou svoju manželku. Koľko krát sa muži ani nezaujímajú o to, čo by urobilo ich polovičku šťastnou. Sú nevzdelaní v oblasti manželského života. Ani sa často neopýtajú svojej manželky, čo by ju urobilo šťastnou. Hľadajú bezohľadne svoju rozkoš a pri tom, čuduj sa svete, nenachádzajú pravú radosť. Potom to riešia alkoholom a drogami. O tomto láska nie je. Láska je vychádzanie zo seba, darovanie sa seba druhému. Ak niečo dávam, tak už na to strácam svoj nárok a nemôžem to brať späť.
Teda takto môže vyzerať Láska, ktorá sa veľmi podobá tej, ktorú zjavuje Ukrižovaný Kristus. Skutočná Láska je poslušnosť Kristovmu Slovu a táto oblažuje dušu. Ona spôsobí, že aj „môj (Boh) Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Ide o Božie prebývanie v človeku a to je Spása a to je Nebo a to je Raj. Nie až po smrti, ale už teraz, ak začneme žiť z Kristových sviatostí a nasledovať Božie Slovo.