6. Veľkonočná nedeľa „B“ – (Jn 15,9-17)

Dnes nám Božie Slovo hovorí o láske Božej. Skúsme spolu meditovať, ako to vlastne s tou láskou Božou je? Apoštol Ján nás upozorňuje, že „Zvláštnosť tejto lásky spočíva v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ Príchod Božieho Syna medzi nás, jeho vykupiteľská smrť, sú najväčším prejavom Božej lásky voči nám. Nikdy by nás tieto fakty nemali nechať chladnými. Musíme samí v sebe uznať, že naozaj nemá nikto väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Pán Ježiš robí ešte čosi viac. Položil svoj život za nás, keď sme boli ešte znepriatelení s Bohom. Na svojom tele a svojou krvou uskutočnil obetu zmierenia. A toto je podstata Evanjelia, ktoré je nám hlásané: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný.“ a „Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali život.“ Boží Syn je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, Otcova Sláva. Nie je akousi druhoradou a podradnejšou obetou. Môžeme povedať, že vo svojom Synovi sa angažuje Nebeský Otec sám, pretože On posiela svoju Lásku. A my sme vyzvaní veriť v toto Evanjelium.

Možno nás trápi pochybnosť: „Ak je Boh Láska, ak ma Boh miluje, prečo ma tresce, prečo musím trpieť?“ Zmyslom a cieľom lásky je naša radosť. Ježíš hovorí: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ Ale z láskou Božou je to podobne ako s výchovou. Keď vás dieťa neposlúcha, trestáte ho, ale nedá sa povedať, žeby ste ho prestali mať rád, ale môžeme povedať, že nemáte v ňom záľubu, pretože svojím chovaním vám spôsobuje utrpenie. Ak sa k takémuto dieťaťu chcete priblížiť a povedať mu, že ho trestáte preto, lebo ho máte radí, ono tomu môže ale nemusí uveriť. Ak uverí tomu, prestane brat tieto výchovne zauchá ako nezmyselné zlo, ale pochopí, že to rodičia s ním myslia dobre a že to má zmysel pre jeho šťastnú budúcnosť. Ak neuverí, nebude sa zdokonaľovať a nebude súhlasiť ani s tým, že by ho otec karhal a napomínal, a táto výchova v ňom povedie k zlosti. Ale keď uverí, príjme tento spôsob výchovy ako dobro, ktoré je pre neho užitočné. Apoštol nás napomína: „Bratia, nepohŕdajte výchovou Pánovou.“

Teda môžeme prežívanie Božej lásky rozdeliť na viaceré obdobia. Pred naším obrátením pociťujeme každý takýto zásah ako zlo a utrpenie, a predsa je to prejav Božej lásky, Božej starosti, snaha doviesť nás k správnemu uvažovaniu. Keď sa obrátime a uveríme v Božiu Lásku, začneme tieto veci prežívať, ako uzdravujúci proces, operáciu, ktorá je konaná v záujme nášho zdravia a spásy duše. A keď konečne pochopíme, čo nám skutočne osoží a začneme sa vyhýbať hriechu a otvárať sa Božiemu Duchu, vtedy sa stále častejšie objavujú zážitky radosti, prejavy Božieho zaľúbenia, rastie stal viac naša viera, nádej a láska, rastie naša schopnosť milovať druhých, rastie naše poznanie Boha. Z moci jeho Božskej Slávy dostávame silu k trpezlivosti a radostnej vytrvalosti. Dostávame sa do kruhu Božích priateľov a Pán nám odhaľuje svoje tajomstvá. A z moci Božej prinášame hojné ovocie. Máme otvorené dvere k Otcovi a naše modlitby dochádzajú k vyslyšaniu.

Všetci sme pozvaní k blaženej nádeji. Toto je zmysel nášho kresťanského života, je to cesta Spásy človeka. Na konci nášho života nás čaká definitívna Spása, ale už teraz môžeme v sebe prežiť prvotiny spásy, ak sa otvárame Duchu Svätému. Ak máme ochotu poslúchať Boha a jeho prikázania, zostávame v jeho Láske. V tej Láske, ktorou Otec miluje Syna a Syn miluje nás. Touto Láskou je Duch Svätý. Ak sme poslušné Božie deti, Boží pohľad spočíva na nás so zaľúbením a Boh nám prejavuje svoju Lásku tým, že ju v Duchu Svätom vylieva do našich sŕdc. Jedine Duch Svätý v našich srdciach vie dať primeranú odpoveď Božej Láske. Duch Svätý nás uschopňuje milovať aj blížnych. Zvlášť v tejto pred Turičnej dobe, súhlasme s Bohom, aby aj utrpením očistil naše duše a naše srdcia, aby sme mohli v sebe prežiť skúsenosť jeho Lásky a vyznávať spolu s Máriou: „Môj Duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi!“