Pozrime sa trošku dôkladnejšie na prvé čítanie zo Skutkov apoštolských. Hneď prvá veta nám chce čosi povedať: „Filip prišiel do Samárie a ohlasoval im Krista.“ Čo to znamená hlásať Krista. Na jednom mieste v Evanjeliu počujeme ako Ježiš vyzýva apoštolov, aby svedčili o ňom. Duch Svätý ich uschopní k tomuto svedectvu. Kristus je Božou mocou a Novým životom. Hlásať Krista znamená hlásať Božiu lásku, ktorou tak Boh miluje svet, že dáva svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný. Kristus je tým životom. Hlásanie Krista to je služba tomuto životu. Boh chce život. Chodia po našich sídliskách rôzni hlásatelia, ale nedá sa vždy o nich povedať, že by hlásali Krista. Ich hlásanie sa nezhoduje s tým, čo robili apoštoli a čo hlásala prvotná Cirkev.
Počujeme že: „Zástupy ľudu pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovoril, pretože počuli i videli že robí zázraky. Z mnohých posadnutých totiž s veľkým krikom vychádzali nečisti duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli.” Veľmi často sa snažíme vnútorne vyrovnať so stavom sveta, v ktorom žijeme a ktorý je plný prejavov zvrátenosti a zloby. Chceme svoje depresie a choroby pripísať na účet Bohu, Božej vôli s nami. Ale Evanjelia nám zjavujú, že všade tam, kde sa ľudia otvárajú Božiemu Kráľovstvu, tam kde počúvajú Božie Slovo a riadia podľa neho svoj život, miznú choroby. Toto sa deje vždy tam, kde sa ľudia otvárajú Bohu a jeho Kráľovstvu, kde prijímajú Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Pri hlásaní Krista sa dejú Božie znamenia. Oni sú vpádom Božieho kráľovstva do našej reality deformovanej hriechom.
Každý hriech nás vrhá pod moc zlého ducha. A zlý duch je tyran. Ježiš hovorí o ňom, že je vrahom ľudí od počiatku. Ale Boh miluje človeka. Ježiš prišiel, aby oslobodil posadlých a uzdravil chorých. Človek je týraný svojím hriechom a jeho dôsledkami, ale Ježiš prišiel preto, aby nás vyslobodil z moci hriechu a aj z jeho dôsledkov. Boh nechce, aby bol človek sužovaný zlým duchom. Toto je dielo Božie, toto chce Boh. Boh stvoril všetko pre život. Smrť je ovocím víťazstva hriechu. Opakom smrti je Ježiš. On je Vzkriesenie a Život. Duch Svätý je Duch tohoto istého Života.
Boh je Život a nemôže mu byť po vôli žiadna smrť a žiadne inklinovanie ku smrti. Boh je večná Láska. A táto Láska si bytostné želá všetko, čo stvorila, pretože to neučinila pre smrť, ale pre večný život, pre Spásu. Smrť je výsledkom opačnej cesty, cesty od Boha. Boh je Život. Cirkev je službou tomuto životu. Každá sviatosť je liekom pre život. V každej sviatosti pôsobí Duch svätý v určitej oblasti nášho živote. Na záver Filipovho kázania sa konštatuje: „A tak v meste nestala veľká radosť”. Ježiš nám prináša radosť a chce, aby naša radosť bola úplná.
Výsledok apoštolátu je charakterizovaný termínom „Samária prijala Božie Slovo!“ Blížia sa Turičné sviatky a my všetci túžime po vyliati Ducha. Po vnútornej zmene nášho hriešneho srdca. Celé tajomstvo prijatia Ducha je vo vôli človeka. Chcieť Ho. Myslím si, že tu je kdesi koreň našej kresťanskej sily i slabosti. Prečo sa v našej dobe po udelení sviatosti birmovania neprejavujú také mohutné zmeny, aké zažívala Cirkev v dobe svojich počiatkov na Turice? Problém je v tom, že Duch Svätý ma ten istý charakter ako Boží Syn, ktorý je zjavením Boha Otca. Nie je možné prijatie Ducha bez prijatia Krista. Ježiš nám zjavuje Boží charakter. Akoby hovoril: „Pozrite sa, takýto som. Chcete ma?“ A keď chceme, tak nám Duch Svätý dáva ten istý charakter.
Teda, aby niekto mohol prijať Božieho Ducha, musí najprv prijať Božie Slovo. V Božom Slove sa Boh predstavuje, zjavuje. Bez Božieho Slova nepoznáme Boha a nemôžeme ho ani milovať. Až budeme milovať Ježiša, nie pre jeho vonkajší výzor, ale pre jeho charakter, vtedy sme zrelí a schopní prijať Ducha Svätého. Duch Svätý je Duch Ježiša Krista, Duch Vteleného Božieho Slova. Láska k Ježišovi spočíva v poslušnosti jeho príkazom, v poslušnosti jeho Slovu.
Skutky apoštolské ukazujú na správny postup: „Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie Slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého.“ Prvú fázu tvorí ohlasovanie Slova. Druhú fázu modlitba. Tretiu fázu vyliatie Ducha. Niekedy sa dokonca stáva, že Duch Svätý zostúpi na ľudí už pri hlásaní Slova, a to vtedy, keď už toto hlásanie viedie k prebudeniu túžby po Živom Bohu. Ale nikde sa nespomína, že by Svätý Duch zostúpil skôr ako bolo hlásané a prijaté Božie Slovo.
Ducha Svätého nemôžeme vziať. Ducha Svätého môžeme len prijať, tak ako sa prijíma živa osoba. Keď sa dvaja ľudia definitívne príjmu, ako to voláme? Je to manželstvo. Trvalé a plodné spoločenstvo. Ono vyžaduje od každého z nich určitú obetu. Zrieknutie sa tých vecí, o ktorých viem, že sú obtiažne pre partnera. Vyžaduje to úsilie, byť láskyhodný. Podobne je to aj vo vzťahu človek a Kristus, človek a Duch Svätý. Žiť tak, aby som neurážal Ducha Svätého, ktorý mi bol daný. Ak zhreším, tak sa hneď vrátiť s ľútosťou do tohoto životodárneho spoločenstva s Bohom.
Koľko krát sa práve s týmto stretáme u tých, ktorí pristupujú ku sviatosti birmovania. Mnohí z nich vôbec Krista osobne neprijímajú. Možno počas celého roku nezoberú Božie Slovo do rúk, aby sa ním vážne zaoberali. Takisto nevyznávajú svoje hriechy v spovedi a neprijímajú Kristovo telo. Idú na birmovku len preto, lebo tak to chcú rodičia, alebo stará mama, alebo to od nich očakáva prostredie mesta či dediny, v ktorej žijú. Toto však nie sú dostatočné pohnútky pre Ducha Svätého, aby pôsobil, aby zostúpil. Boha sa môže zmocniť jedine ľudská túžba. Ak je naozaj predmetom našej túžby, vtedy zostupuje. Ale túžiť po Bohu, to znamená túžiť po Dobrote, ktorú zjavuje Kristus. Súhlasiť s Dobrotou Božieho Slova. To, čo Kristus zjavuje nášmu rozumu a vôli, to Duch Svätý vkladá do nášho srdca. A srdce rozhoduje o smerovaní človeka. Človek sa riadi srdcom. Srdce dokonca rozhoduje o našom posmrtnom osude. „Kde bude tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ Aj po smrti smerujeme k tomu, čo milujeme.
Myslíte si, že Duch Svätý už dnes nechce tak mohutne účinkovať, ako to bolo v dobách apoštolských? Určite chce, ale všetko závisí od našej viery, nádeje a lásky. Boh nemá problémy ako my, že by niečo nemohol urobiť. Problémy poznáme len my ľudia. Snáď jediným problémom Boha je naša malá viera. Duch Svätý vstúpil na Samaritánov po tom, čo prijali Božie Slovo, potom čo sa apoštoli za nich modlili a vkladali na nich ruky. Aj pre nás je dôležité, aby sme sa snažili vo vôli zjednotiť so Slovom Božím a potrebujeme sa modliť, po prípade prosiť i druhých, aby sa modlili za nás. Týmto spôsobom môžeme aj my obsiahnuť väčšiu plnosť Ducha Svätého, ktorý je životodárnym spoločenstvom s Bohom Otcom i Synom a dáva nám hlbšie poznanie Božích tajomstiev.