Pozrime sa trošku dôkladnejšie na dnešné prvé čítanie zo Sk. Hneď prvá veta nám má čo povedať: „Filip prišiel do mesta Samárie a ohlasoval im Krista.“ Chodia po našich sídliskách rôzni hlásatelia, ale nedá sa o nich povedať to, že by hlásali Krista. Ich hlásanie sa nezhoduje s tým, čo robili apoštoli a čo hlásala prvotná Cirkev. Čo to znamená hlásať Krista. Na jednom mieste v evanjeliu počujeme, že Kristus vyzýva apoštolov, že majú svedčiť o ňom. Duch Svätý ich uschopní k tomuto svedectvu. Kristus je Božou mocou i Božou múdrosťou. Hlásať Krista znamená hlásať Božiu lásku, ktorou tak Boh miluje svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný. Kristus je týmto životom. Hlásanie Krista to je služba tomuto životu. Boh chce život. Hlásanie Krista je však plodom života, ktorý je zjednotený s ním, tým istým Duchom. Len ten môže hlásať Krista, kto prežíva skrze neho Boha a jeho dobrotu. Láska Božia je však rozliata v našich srdciach, skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.
Pri pravom ohlasovaní, ktoré je službou tomuto novému životu, sa dejú ešte aj iné veci. Dejú sa Božie znamenia, ktoré sú vpádom Božieho kráľovstva do nášho sveta, ktorý je ranený hriechom. Počujeme že: „Zástupy ľudu pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovoril, pretože počuli i videli že robí zázraky. Z mnohých posadnutých totiž s veľkým krikom vychádzali nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli.“ Každý hriech človeka vrhá znovu a znovu pod moc zlého ducha. A zlý duch je tyran. Ježiš hovorí o ňom, že je vrahom ľudí od počiatku. Ale Boh miluje človeka. Ježiš prišiel, aby oslobodil posadnutých. Človek je týraný svojím hriechom a jeho dôsledkami, ale Ježiš prišiel preto, aby nás vyslobodil z moci hriechu a aj z jeho dôsledkov.
„A tak v meste nestala veľká radosť.“ Toto sa deje vždy tam, kde sa ľudia otvárajú Bohu a jeho Kráľovstvu. Boh nechce, aby človek bol sužovaný zlým duchom. Ježiš nám prináša radosť a chce, aby naša radosť bola úplná.
„Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého.“ Aby niekto mohol prijať Božieho Ducha, musí najprv prijať Božie Slovo. V Božom Slove sa Boh predstavuje, zjavuje. Bez Božieho Slova nepoznáme Boha a nemôžeme ho ani milovať. Až sa zaľúbime do Ježiša, nie pre jeho vonkajší výzor, ale pre jeho charakter, vtedy sme zrelí e schopní prijať Ducha Svätého. Duch Svätý je Duch Ježiša Krista. Duch Vteleného Božieho Slova. Láska k Ježišovi je však v poslušnosti jeho príkazom, v poslušnosti jeho Slovu.
Ducha Svätého nemôžeme vziať. Ducha Svätého môžeme len prijať, tak ako sa prijíma živa osoba. Keď sa dvaja ľudia definitívne príjmu, ako to voláme? Je to manželstvo, trvalé a plodné spoločenstvo. Ono vyžaduje od každého z nich určitú obetu. Zrieknutie sa tých veci, o ktorých viem, že sú obtiažne pre partnera. Vyžaduje to úsilie, byť láskyhodný. Podobne je to aj vo vzťahu človek a Kristus, človek a Duch Svätý. Žiť tak, aby som neurážal Ducha Svätého, ktorý mi bol daný. Ak zhreším, tak sa hneď vrátiť s ľútosťou do tohoto životodárneho spoločenstva s Bohom. Duch Svätý vstúpil na Samaritánov po tom, čo prijali Božie Slovo, potom čo sa apoštoli za nich modlili a vkladali na nich ruky. Aj pre každého jedného z nás platí, aby sme sa snažili vo vôli vytvoriť zjednotenie s Božím Slovom a potom je potrebné sa modliť, po prípade prosiť i druhých, aby sa modlili za nás. Týmto spôsobom môžeme aj my obsiahnuť väčšiu plnosť Ducha Svätého, ktorý je životodárnym spoločenstvom s Bohom Otcom i Synom a dáva nám hlbšie poznanie Božích tajomstiev.