6. utorok, cyklus I. – (Gn 6,5-8;7,1-5.10)

Narušenosť ľudstva sa prejavuje nielen do šírky ale aj do hĺbky. Hovorí sa tu o zlobe, zlovôle. Teda nejde o prejavy ľudskej slabosti, ale o zámernú zlobu. Slovo „zlovôľa“, ktoré asi lepšie vyjadruje hebrejský termín, obsahuje v sebe celú porušenosť od ľudského vnútra po ľudské vzťahy a ľudské diela. Koreň zla je v skazenosti ľudského srdca, ktoré v staroveku bolo pokladané nielen za sídlo citov, ale aj myslenia a vôle. Je to biblické chápanie „zla na zemi“. Nie je to náhoda a nie je to osud, ale vychádza zo skazeného ľudského srdca. Nakoniec je zdôraznená, že z ľudského srdca vychádza už len zlo a to v každej chvíli a týmto zlom je ohrozované všetko, čo Boh stvoril. Úplnej skaze Boh zabraňuje súdom nad porušeným ľudstvom.

S radikálnou ľudskou narušenosťou a zlobou kontrastuje Boží vzťah k ľudstvu. Čakali by sme správu o Božom hneve, ale ku podivu sa hovorí, že Boh ľutoval a trápil sa. „Bolelo ho srdce.“ Náš Boh má srdce a to srdce sa trápilo nad človekom v minulosti a trápi sa i dnes. Boh súcití so svojím stvorením a trápi ho i ohrozenie zeme i ľudstva. Ľudskými slovami hovorí pisateľ knihy Genezis o Bohu, preto, aby vynikol Boží zármutok nad ľudským hriechom. Boh i človek je zraňovaný, keď ľudia neposlúchajú Boží zákon. Keď musí trestať a súdiť, tak ho to zasahuje a bolí, lebo nás nestvoril pre súd a zatratenie, ale pre spoločenstvo Lásky s ním a s ostatným stvorením. Boh je tak spojený s človekom, že sa aj zjavuje ako Bohočlovek, a len ten je plným človekom.

Ak sa Boh rozhodne pre trest, nie je vedený zlobou ani jeho prísnosťou, ale nadovšetko prevažuje jeho milosť a láska. Trest tu nastupuje preto, aby sa zabránilo ďalšej devastácii prírody i spoločnosti. Trest je prírodný. Človek sa odchýlil od prírody a príroda ho tresce. Boží trest často spočíva v tom, že nám Boh dá to, o čo sa usilujeme vo svojej skazenosti. Sme potrestaní tým, čo chceme a čo tvoríme. Aj dnes sa bojíme zbraní, ktoré nie sú dielom prírody, ale zvrhlých géniov.

Božie rozhodnutie zneje: „Vyhubím človeka“ výstižnejšie „vymažem človeka“ Ako býva vymazaná, vytretá špina z povrchu predmetu, tak má byť očistená zem, ktorej zákony boli úplne rozrušené pýchou, zlovôľou a násilím človeka. A ako je narušenosť radikálna tak musí byť radikálna aj očista. Preto Boží súd zasiahne nielen človeka, ale celý jeho svet. Jediný, kto nájde milosť v Božích očiach je Noe. Noe je charakterizovaný ako spravodlivý muž. Podobne ako o Henochovi sa hovorí aj o Noemovi, že chodil s Bohom.

Pre archu, ktorú Noe postavil na Boží príkaz je tu užité slovo „Teba“. Židia týmto slovom označujú schránku, v ktorej sa uchováva v synagóge zvitok zákona. Táto schránka má slúžiť na uchovanie toho, čo chce Boh zachrániť pred skazou. V poslednej dobe sa aj v našej televízii objavili filmy, ktoré dokazujú historičnosť toho, čo je o potope napísané vo Svätom Písme.