V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš pýta apoštolov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Ale oveľa dôležitejšie je druhá otázka: „A za koho ma pokladáte vy?“ Túto otázku môže Ježiš ešte zúžiť: „A za koho ma pokladáš ty? Čo pre teba znamenám?“ Môžem odpovedať ako Peter: „Ty si Kristus!“? Čo znamenalo slovo Kristus pre Židov a súčasníkov Ježiša. Kristus, to je grécky preklad hebrejského Mašiach – mesiáš. Význam slova je Pomazaný, čo je titul kráľa, kňaza i proroka, lebo títo boli do svojej funkcie uvedení pomazaním posvätným olejom. Avšak za týmto slovom sa skrýva aj iný zmysel. Mesiáš je očakávaný od vekov. Je to ten, skrze ktorého bude svet znovu uvedený do poriadku. Je Kristus Mesiášom?
Teológia nás poučuje, že Ježiš Kristus je Pravý Boh a Pravý človek – Bohočlovek. Človek, v ktorom sa dokonale uskutočnil Boží plán, človek – Boží obraz, Zjavenie Boha. Skrze jeho ľudské telo sa stáva Neviditeľný Boh – viditeľným, Nepochopiteľný sa stáva zrozumiteľným a Ten, ktorého nemôže objať celý vesmír sa stáva objatelným. Sv Irenej v traktáte „Proti bludom“ uvažuje: „Nikto nemôže poznať Otca bez Božieho Slova, čiže bez Synova zjavenia, a ani Syna bez Otcovej priazne. Otcovu priazeň však dovŕšil Syn: Otec posiela, Syn je poslaný a prichádza. A Otca, ktorý je pre nás neviditeľný a nevymedziteľný, poznáva jeho vlastné Slovo a hoci je nevysloviteľný, Ono nám ho vyslovuje. A zase naopak: len Otec poznáva svoje Slovo. Aj jedno aj druhé zjavil Pán. A preto Syn svojím zjavením zjavuje pravdu o Otcovi. Lebo zjavenie Syna je pravda o Otcovi: veď skrze Slovo sa zjavuje všetko …. Veď to neviditeľné u Syna je Otec a to viditeľné u Otca je Syn. Syn v službe Otcovi zdokonaľuje všetko od začiatku až do konca a bez neho nikto nemôže poznať Boha. Lebo pravda o Otcovi je Syn, pravda o Synovi je v Otcovi a skrze Syna sa zjavila. A preto Pán povedal: „Nikto nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a tí, ktorým to Syn zjaví.“ To „zjaví“ nebolo povedané iba do budúcnosti, akoby Slovo začalo zjavovať Otca až vtedy, keď sa narodilo z Márie, ale vzťahuje sa všeobecne na celú dobu. Syn je od počiatku pri svojom stvorení a zjavuje Otca všetkým, ktorým chce, kedy chce a ako chce Otec.“
Ježiš nám zjavuje, že ľudská prirodzenosť je schopná prijať Boha. Vtelenia zjavuje spôsob Božej pomoci človeku. Boh chce prebývať v ľudskej prirodzenosti a nezriekol sa človeka ako svojho možného zjavenia napriek jeho zlyhaniu. Skutočná dokonalosť a veľkosť človeka je v Bohu. Spása je obnovou prvotného spoločenstvo človeka s Bohom, ktoré prežívali ľudia v raji. Spása spočíva v tom, čo Ježiš svojou bytosťou zjavuje, spojenectve, novej zmluve človeka s Bohom uzavretej v ľudskom tele a krvi Ježiša Krista. Celé Dejiny spásy ukazujú, že Boh do nášho ľudského sveta vstupuje skrze človeka, doslova môžeme povedať v závislosti na človeku. Svet, ktorý nám Boh dal, je skutočne naším svetom a Boh sa v ňom prejaví skrze našu vieru, nádej a lásku, skrze to, čo sme konali dobré.
Niekedy obviňujeme Boha, že nezasahuje do sveta postihnutého zlom, ale toto je naša parketa, za ktorú nesieme zodpovednosť. Spása, ktorú Ježiš uskutočnil, je plne ľudská, ale zároveň plne Božská. Plne ľudská je v tom, že Boh necháva človeka Ježiša, aby dôsledky nesprávnej ľudskej voľby prebojoval. Ježiš žil svoj život ako človek, vo všetkom nám podobný, okrem hriechu. Jeho zápas sa satanom začal v pokúšaní na púšti, ale vrcholí na Kríži. Ježiš ani sebe ani druhým z kríža dole nepomohol, ale víťazí silou Ducha Svätého nad okolnosťami života a tým sa Spása stáva božskou. Kristus na kríži diabla premohol tým, že hoci ho zlo obklopovalo zo všetkých strán, On sa nestal zlým. Ako človek bol stále zjednotený v Duchu Svätom so Slovom Božím. Poslušný až na smrť ukázal východisko zo smrti. Nezhrešil a preto nepodľahol ani smrti ani porušenia.
Sv Justin vo svojej Apologii hovorí: „Uviedli sme svedectvo prorokov, aby sme dokázali, že Ježiš Kristus je Syn a vyslanec Boží, že existoval najprv ako Slovo, že sa niekedy zjavil v podobe ohňa, niekedy v podobe nehmotných bytostí, teraz však z Božej vôľa sa stal kvôli ľudskému pokoleniu človekom a rozhodol sa vytrpieť všetko, čo mu na podnet démonov prichystali nerozumní Židia. Nikto nepozná Otca, iba Syn a nikto nepozná Syna, iba Otec, a komu by to chcel Syn zjaviť. Židia sa vtedy domnievali, že k Mojžišovi hovoril Otec všetkého a zatiaľ to k nemu hovoril Boží Syn, ktorý je nazývaný anjelom a vyslancom Božím. Preto ich právom pokarhal prorocký Duch i samotný Kristus, že nepoznali ani Otca, ani Syna. O Synovi hovoria, že je to Otec, a tým dokazujú, že nepoznajú ani Otca, ani nevedia, že Otec všetkého má Syna. Syn je Božie Slovo, Boží prvorodený a preto tiež Boh. Kedysi sa v podobe ohňa, či nehmotnej bytosti zjavil Mojžišovi a ostatným prorokom. Teraz v dobe vašej vlády, ako sme už povedali, sa z vôle Otca, skrze Pannu stal človekom, aby spasil tých, ktorý v neho veria, trpel pohŕdanie a súženie, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť.“