Znovu sa ponorme do textov knihy Genezis. Pokúsime sa objasniť zmysel niektorých termínov, ktorým už dobre nerozumieme. „Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala a porodila Kaina a povedala: „Dostala som muža od Pána.“ Keď hovorí kniha Genezis o tom, že Adam poznal svoju ženu, nemyslí len na intelektuálne poznanie, ale na intímny život. Celé tajomstvo človeka sa zjavuje až v intímnom živote. Je to poznanie, ktoré je vyhradené zodpovednej láske. „Poznať človeka“ je čosi iné ako „poznať vec“. Len ten správne spoznáva človeka, kto ho naozaj miluje. Poznanie človeka je plodné. Eva počala a porodila syna.
Slovenský katolícky preklad prekladá reakciu pramatky Eva na prvé dieťa tak ako sme to počuli: „Dostala som muža od Pána!“ Český ekumenický preklad túto vetu prekladá iným spôsobom: „Získala som muža a tým Hospodina.“ Takto tejto vete rozumela aj staršia exegéza. Otcovia v tom videli presvedčenie Pramatky o tom, že ten, ktorého porodila, je oným zasľúbeným potomkom. Dokonca v tom videli náznak dvojakej prirodzenosti Kristovej, božskej a ľudskej: narodený syn je podľa presvedčenia Evy muž ale aj Hospodin. Sloveso „získať“ vo význame porodiť a výraz „muž“ a Hospodin o novorodeniatku sú v SZ neobvykle. Celý SZ je opisom stroskotania ľudských pokusov porodiť Spásu. Spása nepríde ako ovocie ľudských síl. A práve preto sa Kristus počne z Ducha Svätého a narodí z Panny.
Písmo Sväté v tomto úryvku spomína dvoch synov Adama a Evy, Kaina a Ábela. Kain je roľníkom, Ábel je pastierom. Roľníctvo pre svoju závislosť na kolobehu prírody patrilo medzi povolania spojené s prírodnými kultmi a teda modloslužbou Oproti tomu pastierstvo malo v Izraeli svoje zvláštne prednosti a vážnosť. Pastierstvo, tesne spojené so životom vyvoleného ľudu, sa stalo symbolom putovania, obrazom nezaisteného života, odkázaného na Božiu prozreteľnosť.
Obidvaja bratia vystupujú ako kňazi, ktorí Bohu v určenom čase prinášajú obetu. Obidvaja sa snažili priniesť Bohu to najlepšie. Ábelova obeta je prijatá, ale Kainova obeta nie. S Kainovou obetou je zavrhnutý celý životný štýl, ktorý roľníctvo so sebou nesie, a to je usadlý a zabezpečený život vznikajúcich miest. V milostivom prijatí Ábelovej obety je schválený životný štýl pútnikov a pastierov, ktorí si uvedomujú, že na tomto svete nemajú trvalé bydlisko.
„Kain sa rozpáli a ťažko to niesol. Jeho tvár sa zamračila.“ Doslova je tu napísané jeho tvár opadla, sklesla. Jeho obeť vyšla naprázdno. Vždy som si myslel, že ďalší hriech po prvotnom hriechu bola bratovražda. Ale v skutočnosti bratovražda bola ovocím iného hriešneho postoja, ktorý môžeme označiť ako „závisť duchovného dobra“ alebo závisť Božej milosti. Dokonca niektorí hovoria, že najprv to bol hriech anjelov, potom hriech rodiny a tretí v poradí bol hriech kňazov, kňazská žiarlivosť, ktorá viedla ku vražde prvého človeka.
Zaujímavý je aj opis pokušenia Kaina. Boh vidí do jeho srdca a vidí, že zaujal nesprávne stanovisko voči Božiemu rozhodnutiu. Božia milosť má svoju podmienku a to je obrátenie človeka. Aj Kain môže byť predmetom Božej milosti, keď sa obráti. Aj Kainovi sa Boh otcovský prihovára: Hovorí mu, že príjme aj jeho, ak bude robiť dobre. Kain sa však rozhodne zničiť predmet Božej záľuby, omilostenú osobu, a to je veľmi zle a smeruje to priamo k túžbe zraniť Boha skrze jeho miláčika, skrze človeka. Teda, nie je tu snaha potešiť Boha svojím obrátením, ale snaha zarmútiť toho, ktorý nepotešil jeho.
Na tomto mieste si musíme ujasniť, aký je rozdiel medzi duchovnou závisťou a túžbou mať to isté. Túžiť po milosti, ktorú vidíme na druhom človeku, nie je hriechom. Nie je hriech prosiť o duchovné dary, ktoré sa nám páčia na druhom človeku. Dokonca samotné Božie Slovo nás vyzýva, aby sme prosili o duchovné dary od Otca Svetiel. Závisť je v tom, keď nie som ochotný robiť pokánie, ktoré je podmienkou Božej milosti a som rozhodnutý kvôli svojej zátvrdlivosti zničiť aj omilosteného človeka. A to je ťažký hriech.
„Ale ak zle robíš, hriech číha pri dverách a zachvacuje ťa jeho žiadostivosť, lenže ty ju máš ovládať.“ V Hebrejčine je tu užitá zvláštna väzba: Výraz hriech je ženského rodu, sloveso číha alebo lepšie by bolo prekladať „dychtí“ je v mužskom rode. Hriech „dychtí“ po človeku. Ten istý vyraz sa užíva o „dychtení“ ženy po mužovi. Hriech sa usiluje podmaniť si toho, kto sa mu oddal. Písmo Sväté nechápe hriech len ako zlý skutok, ale skôr ako ovládnutie človeka démonom, ktoré vyústi v zlý skutok. Hriech je démon, ktorý číha vo dverách. Možno sa tu skrýva predstava, s ktorou sa staroveký ľudia často stretali. Boli bezpeční zakiaľ boli v stane, alebo v dome, ale akonáhle vyšli zo dverí, boli ohrozovaní divou zverou. Podobne túto skutočnosť opisuje apoštol Peter: „Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete“ (1 Pt 5,8)
Nie hriech si má podľa Božieho plánu podmaniť človeka, ale človek si má podmaniť o ovládnuť svoju hriešnu prirodzenosť. Máme sa mu vzoprieť vierou v Božie Slovo. Sv. František hovorí, že každé prekonané pokušenia je akoby snubným prsteňom, ktorým sa Pán zasnubuje s dušou svojho služobníka.
Podobne ako po prvotnom hriechu, keď sa Boh pýtal: „Adam, kde si?“ aj po zavraždení Ábela sa vyskytuje otázka s opytovacím zámenom „kde“: „Kde je tvoj brat“. Ľudský hriech spôsobuje chaos? Bol zmarený ľudský život a to znamená prenikavý zásah do Božej zvrchovanosti. Preliata krv volá k Bohu o pomstu. Z ľudskej pomsty má strach aj Kain. Začarovaný kruh pomsty sa stále šíri, dokiaľ nepríde ten, ktorého krv volá o odpustenie a to je Pán Ježiš Kristus.