6. nedeľa cez rok „B“ – (Mk 1,40-46)

Evanjelista Marek hovorí: „K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil.“ V dnešnom evanjeliu vidíme, ako sa Ježiš stretá s človekom, ktorý už stratil všetku nádej v lekársku pomoc. Možno mal za sebou históriu nákladnej liečby u rôznych lekárov, až kým nebola úplne jasná jeho diagnóza. Potom bolo nariadenie Mojžišovho zákona nekompromisné, ako to naznačuje prvé čítanie: „Ako nečistý musí bývať sám, musí sa zdržiavať mimo tábora.“

Podľa toho, že sa tento príbeh objavuje hneď v prvej hlave Markovho evanjelia, môžeme usudzovať, že to bolo kdesi na počiatku Ježišovho pôsobenia. Otázka je, kde sa zobrala taká dôvera u malomocného. Niečo výnimočné muselo vyžarovať z Ježišovej osobnosti. Všetci, ktorí sa s ním stretli a mali čisté srdce, uvedomili si Božiu blízkosť v ňom. V bytosti Ježiša Krista, Pravého Boha ale súčasne pravého človeka, sa ukazujú nedozierne možnosti ľudskej prirodzenosti zjednotenej so Slovom Božím. Zjavuje sa aj to, čo skrze takéhoto božieho človeka vstupuje do sveta: Život, Uzdravenie ba dokonca Vzkriesenie.

Postoj „na kolenách“ ukazuje za koho malomocný považuje Ježiša. Takisto to ukazuje aj dôvera s akou prosí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Veriť v Toho, ktorého poslal Boh, je základom pre všetky Božie skutky. Veľmi často naším modlitbám chýba viera v Božiu moc a ochotu pomôcť. Stále si neuvedomujeme, že Boh nie je jednou zo stvorených skutočnosti. Boh nie je obmedzený ani priestorom a ani časom, ani zákonmi prírody, fyziky alebo matematiky. Dokonca nieje obmedzený ani zákonmi psychológie a našej ľudskej logiky. Nepodlieha žiadnym projekciám. Boh je Nestvorená Skutočnosť – Nadskutočno. Boh – Láska, je sám pre seba Zákonom. Všetko, čo robí, robí z Lásky. On je čistý Duch a to znamená aj toľko, že je Absolútnou možnosťou všetkého.

Toto si musíme uvedomiť, keď sa ideme modliť. Nikdy nehľadieť na veľkosť problému, ale vždy si uvedomiť, že Bohu je všetko možné: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Toto je správna modlitba, ktorú Boh vyslyší. Pochybnosť malomocného sa týka jedine: „Ak chceš“, alebo „či chceš?“. Či sa ti páčim malomocný, alebo ma chceš vidieť radšej zdravého? Je v tom kus modlitby Otčenáš: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ „Nie ako ja chcem, ale ako ty chceš!“. Skôr ako vyslovíme prosbu v modlitbe, je potrebné skúmať Božiu vôľu. Skúmať, čo sa Bohu páči. Keď čítame evanjelium a hľadíme na Ježiša a jeho život, začína sa nám v hlave rozjasňovať, čo sa Bohu skutočne páči. Bohu sa páči všetko to, čo vidíme konať Ježiša. Každý Jeho skutok zjavuje vôľu Otca. Veď práve preto prišiel na svet: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.”

„Môžeš ma očistiť.“ V tomto je kus dôvery v Božiu moc. Modlitba bez viery neprináša ovocie. Pán Ježiš sa často pýta tých, ktorí prosia o pomoc. „Veríš, že ti to môžem urobiť.“ Alebo im povie: „nech sa ti stane, ako si uveril.“ Modliť sa treba v každej chvíli, aj vtedy, keď sme v pohode, aj vtedy, keď sme na dne.

„Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Je to dokonalá odpoveď na prosbu malomocného. „Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“ Nechcem tvoje trápenie, ale chcem aby si bol zdravý a čistý. Koľko krát zaznie toto „chcem“ v evanjeliu. Chcem „aby mali život a aby ho mali hojnejšie“. Toto vyjadruje základný postoj Boha voči padlému človeku. To isté nám zjavuje podobenstvo o márnotratnom synovi. „Otcovi ho prišlo ľúto ešte keď bol ďaleko.“

Boh súcití s človekom, ktorý je určený k neporušiteľnosti Božieho obrazu. Boh je Nekonečný a Činný Súcit. Pozrime do Ježišovho srdca a nájdeme tam priepasť Božieho zľutovania. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Ježiš je prejavom Božej lásky voči nám. Je to láska a zľutovanie, ktoré spôsobili, že „vystrel ruku a dotkol sa ho.“ Ježiš zvláda jednou rukou to, načo by nám nestačili obidve. Tým, že sa Ježiš dotkol malomocného, akoby prebral jeho chorobu a sám sa stal nečistým. Preberá na seba jeho chorobu, ale svojím Božským Životom ju v sebe premáha. Prorok Izaiáš odhaľuje toto Ježišovo tajomstvo: „Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil,..“

Možno nás zaujíma, prečo Boh často neuzdravuje hoci Ho prosíme a niekedy aj veľmi úpenlivo a s veľkou dôverou? Veľmi často býva naša choroba viazaná na nejaký pomýlený životný postoj napr.: neodpustenie, nenávisť, malovernosť, nevera, nevšímanie si Božieho Slova, zanedbaný život modlitby, zlé medziľudské vzťahy. Niekedy sa dokonca určitá choroba môže viazať aj na kliatbu, ktorá bola vyslovená na adresu našich predkov. Toto všetko treba najprv v Duchu Svätom rozpoznať a premodliť a potom sa často deje zázrak. Sám sa často stretávam so skutočnosťou, že ak kresťan nepristupuje ku sviatostiam, hlavne ku zmiereniu a sv. prijímaniu, tak sa jeho bytosť stáva ľahkou korisťou a cieľom rôznych démonov, ktorí spôsobujú choroby. Vo svojej pastoračnej praxe som sa stretol s prípadom metastáz rakoviny, ktoré začali ustupovať až potom, ako sa dotyčná osoba celkom obrátila ku Kristovi a začala aktívne pracovať na zmierení s tými, ktorým ublížila a na snahe odpustiť tým, ktorí ublížili jej.

„Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.“ Uzdraviť kohosi z malomocenstva bolo tak veľkým a skvelým skutkom ako vzkriesiť mŕtveho. Bolo to niečo, čo presahuje možnosti prirodzeného človeka. Ježiš je Pánom Života. Ježiš je Vzkriesenie a Život. Celý náš svet leží v nekonečnom Oceáne Života a Božej Všemohúcnosti. Ale aby sa aj pre nás tento oceán stal zdrojom posvätenia a uzdravenia, musíme svoju vôľu, myslenie, chcenie a konanie zharmonizovať s Božím Slovom, lebo On je Život a vzkriesenie.

Boh je Život a smrť stojí presne na opačnej strane. Takto to učí už Mojžiš v knihe Deuteronomium: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich, tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal. Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.” (Dt 30,15-20)