Sv. Pavol takto začína dnešné čítanie z listu Korinťanom: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu.“ Často oddeľujeme vo svojom živote veci do dvoch oblastí, do náboženskej a profánnej. Sme naučení ináč sa chovať v kostole a ináč doma a na pracovisku. Iní sme pred Bohom a iní pred ľuďmi. A nie je to správne. Nechcem tým povedať, že by sme mali byť v kostole rovnako neúctiví ako bývame zvyčajne doma, ale chcem tým povedať, že máme byť i doma voči svojím tak úctiví ako sme voči Bohu. Sv. Pavol nerozlišuje život na profánnu a náboženskú oblasť. Biblická tradícia tak isto nerozlišovala život do dvoch oblastí, ale celý ľudský život sa odohráva pred tvárou Božou.
Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme všetko, čo robíme, robili na Božiu Slávu. Čo to znamená „robiť veci na Božiu slávu“. Môžeme si položiť otázku, aj takto: „Ako to vyzerá s mojou prácou? Čo vychádza z mojich rúk na mojom pracovisku?“ Sv. Benedikt hovorí, že kresťan má aj bežné veci robiť s takým postojom ako bohoslužbu. To znamená, že máme tak dokonale robiť svoje veci, aby ľudia za naše životy chválili Boha. Ináč prežívame skutočnosť, keď kúpime v obchode výborný chlieb, alebo chlieb nedopečený s nekvalitným cestom. Ak kúpime dobrý výrobok, vedie nás to ku chvále Boha, ak narazíme na nekvalitu v akejkoľvek podobe, vedie nás to k smútku. Preto vôbec nie je jedno, čo produkujeme.
Toto poznanie nás môže priviesť k istému spôsobu zbožnosti, ktorú môžeme nazvať vecnou. Kedysi, keď ľudia priamo kupovali veci u ich výrobcu a ten mohol vidieť svojich zákazníkov a oni mohli vidieť jeho, viedlo ich to k väčšej zodpovednosti a vzájomnej úcte a vďačnosti. Dnes, keď sa stretávame vo veľkých ale neosobných obchodných domoch s výrobkami veľkých ale takisto neosobných fabrík, môžeme zabudnúť, že aj za každou vecou sa skrýva konkrétny človek a jeho práca. Je dobré v modlitbe pamätať aj na tých, ktorým vďačíme za tento konkrétny výrobok. Myslieť na tých, nám úplne neznámych, ale Bohu úplne známych ľudí. Takto nás všetky veci, s ktorými sa stretáme, môžu viesť ku zbožnosti a k oslave Boha. To, čo očakávame od druhých, druhí očakávajú od nás. Preto ide o to, aby sme pracovali tak, žeby ľudia, ktorým sa do rúk dostane náš výrobok, nezačali kliať a nadávať. Treba i vo fabrike, kde môže človek trpieť pocitom stratenosti, mať pred očami konkrétneho, síce mne neznámeho človeka, ktorý dostane tento výrobok do rúk. Dobrá práca neprináša ovocie pokoja len v spoločnosti, ale vedie aj k našej vnútornej spokojnosti.
Sv. František nás vyzýva: „Bratia, ktorým dal Boh milosť pracovať, nech pracujú verne a zbožne, totiž tak, aby sa vyhli záhaľke, ktorá je nepriateľkou duše, a tak v sebe nevyhasili ducha svätej modlitby a zbožnosti, ktorému majú slúžiť všetky ostatné časné veci.“ František radí schopnosť práce medzi milosti. Aj u sv. Františka vidíme, že zbožnosť nie je len pre kostol, ale zbožnosť má preniknúť celý náš život a všetky oblasti nášho života.
Sv. Pavol nás vyzýva, aby sme všetko konali na Božiu slávu. A čo manželský život? Mnohí, zvlášť starší ľudia, prežívajú svoje manželstvo ako čosi, čo síce Boh trpí, ale nijako sa mu to nemôže páčiť. Sú presvedčení, že sú to veci nedôstojne. Môže to tak byť, keď sa žije len živočíšne a sebecký, vtedy sa skutočne ľudská duša hanbi sama pred sebou a aj pred partnerom. Ale tieto skutočnosti, ak sa prežívajú v súlade s vôľou Božou, môžu byť najväčším zdrojom oslavy Boha. Chváliť Boha za dobrú, vernú a nežnú manželku, chváliť Boha za charakterného a šikovného muža. Aj toto patrí ku zbožnosti manželov. To sa tak isto má diať na Slávu Boha Stvoriteľa. Cirkev nikdy nevyhlásila sexuálny život ako taký za hriech. Len porušenie zákonov lásky v tejto oblasti je hriechom. Desatoro nehovorí: „Nesmieš sa radovať zo svojej ženy, zo svojho muža!“ Desatoro hovorí: „Nezosmilníš!“, „Nescudzoložíš!“, „Nepožiadaš manželku blížneho svojho!“. Manželská láska, ak sa prežíva v súlade s Božím plánom, je úžasným Božím darom, za ktorý treba neprestajne ďakovať Bohu, ktorý stvoril človeka ako muža a ženu.
Na záver dnešného zamyslenia nás sv. Pavol vyzýva: „Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Božej cirkvi,“ Kresťan nemá žiť kresťanský len medzi kresťanmi, v kostole a vo svojej rodine. Kresťan nesmie byť na pohoršenie ani tým, čo sú mimo. Na jednej strane nás svet pokúša a rád by videl náš hriech, ale keď sa mu dáme zviesť, vysmeje sa nám do tváre. Nesmieme pohoršovať ani ľudí tohto sveta. Aj im dlhujeme dobrý príklad.
„Aj ja sa chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.“ Psychológia učí, že to patrí k prirodzenosti ženy, že sa chce páčiť. Ale sv. Pavol hovorí ako muž: „Aj ja sa chcem páčiť všetkým vo všetkom, teda snaží sa žiť tak, aby všetkých uchvátil pre Krista. Nechcieť sa páčiť vonkajším zjavom, ale vnútornou dobrotou.
Kiežby som ráz mohol zakončiť kázeň tým istým želaním ako sv. Pavol: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“ Mám jednu túžbu a tu prajem aj vám, aby vo vás stále viac a viac mocnel Kristov život. Aby vo mne i vo vás zmizlo staré hriešne EGO a aby sa vo mne i vo vás objavil Kristus so svojou dobrotou a mocou.