5. veľkonočný štvrtok – (Jn 15,9-11)

„Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás.“ Pán Ježiš nás miluje tou istou láskou, akou Otec miluje jeho. Je to Láska akej a ktorej je schopný jedine Boh a ktorá je zároveň Bohom. Je to Duch Svätý. Božia nežnosť. Tá najúžasnejšia Láska. Ako západní kresťania vyznávame v Kréde, že Duch Svätý vychádza z Otca i Syna. Duch Svätý je vzťahom lásky Otca k Synovi a Syna k Otcovi. Je dokonalým Božským vzťahom. Boh má len jedno jedine Slovo, svojho Syna a len jediný ale absolútne dokonalý vzťah ku všetkému a to Ducha Svätého. Kniha múdrosti hovorí: „Miluješ všetko, čo si stvoril a nemáš v nenávisti nič z toho, čo si učinil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?“ (Mudr 11,24-25) Láska je Božou prirodzenosťou. U Boha byť a milovať je to isté. Boh zo svojej podstaty miluje a chce Dobro.

Pán Ježiš prosí: „Ostaňte v mojej láske!“ Je to prosba a túžba Božského srdca. Vidíme, že človek môže z tejto lásky odísť. Odchádza z nej natoľko, nakoľko zíde z cesty príkazov a poslušnosti. Zároveň to znamená, že človek môže vypadnúť z Božieho priateľstva. Nestrácame Božiu lásku, ale strácame Božie priateľstvo. Je na nás, či zostaneme láskyhodný. Boh miluje dobro. Boh sa vo svojej podstate nemení. Ak hovoríme o Božom hneve, máme na mysli práve dopad a dôsledky cesty od Boha na stvorenie a zvlášť na človeka.

Pán Ježiš nám aj ukazuje, ako môžeme zostávať v tejto jeho Láske. „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“ Človek zostáva v Božej láske skrze poslušnosť jeho príkazom. Poslušnosť jeho príkazom je podmienka lásky a zároveň je to už láska. Ak žijem Kristovo Slovo, zostávam v láske. Ťažisko pravej lásky nespočíva v citoch ale vo vôli. Ide o to, aby sme chceli to, čo chce Boh, teda aby sme chceli Boha, ktorý sa nám zjavuje vo svojom Slove.

„Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná!“ Ježiš je Bohom radosti. On v sebe prežíva radosť. Chce, aby sme aj my mali účasť na tejto radosti. Nejde o nejaké drobné potešenie, alebo útechu, ale ide o úplnú radosť, ktorá pochádza z poznania Boha a z istoty jeho lásky voči nám. Boh chce, aby sme mali úplnú radosť. Žalmista hovorí o Bohu: „U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.“ (Ž 16, 11) My sa tejto radosti môžeme zmocniť vierou. Ak uveríme, že sme milovaní tou istou láskou, ako Boh Otec miluje Syna.

Amma Synklitika (jedna z východných mníšok) povedala: Na začiatku tých, ktorí postupujú k Bohu, čaká veľa bojov a mnoho utrpenia, ale potom nasleduje nevýslovná radosť. Je to ako s tými, ktorí chcú zapáliť oheň. Najprv sú trápení dymom a tečú im slzy, kým nemajú to, čo chcú. Ako je napísané: Náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12, 29), tak aj my musíme roznecovať Boží oheň v nás cez slzy a námahu.”

Sv. Terézia Avilská hovorí, že existuje len jedna radosť a to večná. A túto radosť nám chce Kristus sprostredkovať. Snažme sa o poslušnosť jeho príkazom, aby sme sa priblížili k týmto žriedlám skutočnej radosti.