„Keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že pohania a Židia so svojimi predstavenými sa ich chystajú zhanobiť a ukameňovať, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do ich okolia a tam hlásali Evanjelium.“ Pavol a Barnabáš sa zbytočne nevystavujú smrti a utrpeniu, ale utekajú pred ním. Oni stoja v službe života a majú hlásať slová života. Keď sa dozvedeli, že ich chcú zhanobiť a ukameňovať, utiekli do lykaonských miest. Držali sa Božieho Slova: „Ak vás budú prenasledovať v jednom meste, prejdite do iného.” Aj toto je výrazom vôle Božej. Dôležitý je dôvod, prečo utekajú? Pavol a Barnabáš utiekli do lykaonských miest nie preto, aby sa tam skryli, ale aby aj tam hlásali Evanjelium. Ťažko sa môžu Boží ľudia úkryt’, keď Pán Ježiš skrze nich divotvorne pôsobí.
„V Lystre žil istý človek s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla kázať.“ Písmo Sväté hovorí, že Pavol sa na neho uprene zahľadel a keď videl, že má vieru a môže byt’ uzdravený, povedal silným hlasom: „Vstaň a postav sa na nohy!“ Chromý, ktorý od narodenia nikdy nechodil a počúval Pavla kázať, bol zázračne uzdravený. Viera je určujúcou podmienkou, kto môže byt’ a kto nemôže byt’ uzdravený. Je to viera, ktorá sa dá vidieť očami. Kazateľ Božieho Slova očami vidí, koho sa Božie Slovo dotklo. Komu preniklo k srdcu, kto spĺňa podmienky, aby mohol byt’ uzdravený.
Ekumenický preklad uvádza tento fakt slovami: „Pavol sa na neho uprene pozrel, a keď videl, že verí v Božiu pomoc, povedal mocným hlasom.“ Ako veľmi často nám chýba táto viera v ochotu Boha pomôcť. Ako veľmi často zmýšľame o Bohu, ktorý tak miluje človeka, že sa sám človekom stal a za nás podstúpil smrť, ako často si o ňom myslím, že nám nepraje a takto pokračujeme v podozrievaní Boha, ktoré začalo už v Raji. Existujeme v Bohu, ktorý nás miluje, ale neveríme v jeho lásku, a preto všetko čo koná, si vysvetľujeme po zlom a prežívame peklo tam, kde Boh pripravuje spásu. Je veľmi dôležité veriť v to, že Boh a jedine Boh nás naozaj miluje, že peklo je mimo tejto jeho lásky, že hriechy vytvárajú v nás peklo. Peklo je život uzatvorený pred spasiteľným Božím zásahom. Je to práve nevera, ktorá spôsobuje peklo.
Sv. Paschal Baylonský nás poučuje: „Keďže najväčšou túžbou Boha je preukazovať ľuďom dobrodenie, maj pri všetkých svojich prosbách pevnú vieru, že Boh ti chce dať, a čo ho prosíš. Nepros však o nič, čo by ti Boh vopred nebol vnukol, aby si o to prosil. On totiž je skorej pripravený vypočuť tvoju prosbu, ako ty ju predniesť.“
„Len čo zástupy videli, čo Pavol urobil, kričali po lykaonsky: „Bohovia v ľudskej podobe k nám zostúpili.“ Akoby asi ľudia prijímali Pavlovo kázanie, keby využil tento ich omyl. Keď po uzdravení chorého mysleli, že Pavol je boh Merkúr a Barnabáš boh Jupiter. Najvyšší bohovia. Hlásanie Božieho slova však musí byť od základu budované na pravde.
Preto počujeme: „Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si tuniky a volali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márnosti obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem..“ Obráťme sa k Živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko čo je v nich. „On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou. ale o sebe samom neprestával vydávať svedectvo: dobre robil z neba vám dával dážď a úrodne časy, kŕmil vás a napĺňal vaše srdcia radosťou”.
Prejavom lásky k Bohu je poslušnosť Božím príkazom. Táto láska sa nedá vyjadriť slovami, ale môžeme ju vyjadriť skutkom poslušnosti príkazom. Božie prisľúbenie na poslušnosť Božím príkazom je: „A toho, kto miluje mňa, bude milovať môj Otec; i ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.”
Veľmi často je naša viera v Božiu pomoc hatená našou zlou skúsenosťou. Akoby Boh o nás nestál. Je to však hriech, ktorý je výrazom nelásky a nezáujmu o Boha, a ktorý zabraňuje zážitku Božej prítomnosti, Božej pomoci, zážitku zjavenia sa Boha v našom živote. Ježiš prisľubuje osobné zjavenie seba samého. Nejde tu o to, čo nazývame súkromné zjavenie, ale ide o hlbšie a nadprirodzené poznanie Božích skutočnosti. Apoštoli predpokladali, že sa Pán Ježiš zjaví celému svetu, preto sú prísľubom tohoto tichého a čiste osobného zjavenia, prekvapení. Zjavenie sa Syna Božieho, prebývanie Boha v nás, je vrcholnou Božou odpoveďou na našu lásku, ktorú prejavíme poslušnosťou prikázaniam.
„Kto ma miluje, zachováva moje slovo; i môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a budeme u neho prebývať.” Otec a Syn v Duchu svätom prichádzajú do človeka, ktorý je ochotný poslúchať Boží zákon. Je to Zástanca, Duch svätý, ktorého pošle Otec v Ježišovom Mene, ktorý nás všetko naučí a všetko nám pripomenie, čo nám Ježiš povedal. Zážitok Ducha Svätého, je zážitok Boha, ktorý nám chce pomôcť. Boha, ktorý chce hovoriť do našich problémov, Boha, ktorý chce aj dnes uzdravovať. Dôležité je, aby sme aj my verili v Božiu pomoc.