Včera sme sledovali v skutkoch apoštolov, ako vyriešili spor o predpisy Mojžišovho zákona. Už predtým sme počuli, že aj v Cirkvi, ktorá chce byť a nakoniec i je pokračovaním Vtelenej Lásky, môžu vzniknúť spory. „Cirkev sa zhromažďuje okolo Božieho Slova” ale nie všetci môžu toto Slovo vykladať. Tak ako nie všetci môžu prednášať atómovú alebo kvantovú fyziku, tak isto nie všetci môžu vykladať Písmo Sväté. Vidíme to aj v liste, ktorý apoštoli poslali obciam tvoreným z pohanokresťanov.
„Apoštoli a starší, vaši bratia, pozdravujú bratov z pohanstva v Antiochii, Sýrii a Cilícii!” Ako mocne musel Duch Svätý pracovať v apoštoloch, aby dokázali nazvať pohanov bratmi. Staroveké židovstvo bolo iného názoru. V ústach Židovských učencov tej doby sa objavil aj takýto názor: „Len Židia sú ľuďmi. Tomu najlepšiemu z pohanov je treba rozdrviť hlavu, ako sa to robí s hadom”. (Talmud: Portréty a legendy str.179).
List ďalej pokračuje: „Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli od nás, znepokojili a plietli vám hlavu svojimi rečami, hoci sme im nedali nijaké poverenie.” Aj na tomto príklade môžeme vidieť zmysel učiteľského úradu Cirkvi. Nie každý má právo vykladať. Máme právo každého, kto nás prichádza poučovať o kresťanstve, podrobiť skúške: nech ukáže poverenie od apoštolov, alebo aspoň od ich nástupcov. Každý kňaz dostáva takéto poverenie od biskupa, ktorý je nástupcom apoštolov. Vidíte sami kam to vedie, keď sa nerešpektuje UUC. Vzniká množstvo siekt. Každá z nich sa odvoláva ne Slovo Božie, lepšie povedané na Písmo Sväté.
Ale samotné Písmo Sväté ukazuje na určitý vývoj. Pohania sa nemajú cítiť viazaný Mojžišovým zákonom. Hoci Mojžiš, keď tvoril predpisy o čistých a nečistých zvieratách a pokrmoch sa odvoláva na Boha, vidíme, že Peter je po Turiciach Božím zjavením informovaný o tom, že nemá pokladať’ nič za nečisté, pretože Kristus všetko očistil. Písmo Sväté musíme brať ako knihu, ktorá v sebe zachycuje stále výraznejšie Božie Zjavenie.
Sv. apoštol Pavol dostáva väčšie poznanie zo Zjavenia Zmŕtvychvstalého a Nanebovstúpiaceho Krista, ako všetci ostatní apoštoli. Nielen Cirkev je tvorená, alebo zhromažďovaná Božím Slovom, ale aj Písmo Sväté je tvorené Cirkvou a Duchom Svätým. A to ľudské sa v nej môže meniť. Hoci svätý Pavol dáva predpisy ženám, aby keď prichádzajú do chrámu mali na hlave šatku, z ohľadu na anjelov a z podriadenosti mužovi, dnes sa veriaca žena necíti tým viazaná, ani si to nepovažuje za hriech, že tú šatku nemá. Je to v Písme Svetom a predsa vidíme v tom, len čosi čo bolo poplatné ich dobe. Keby Cirkev našich čias uznala toto za potrebné dala by nám na to direktívy. Poznal som jedno kresťanské protestantské spoločenstvo, kde asi týmto chceli dokázať svoju pravosť. Všetky ženy, mladé i staré, prišli na zhromaždenie zababušené do šatiek a môžem povedať, že to vo mne skôr vzbudzovalo smiech, ako pocit pravovernosti.
„Preto sme sa zhromaždili a zhodli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s naším drahým Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí svoj život zasvätili Menu nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa s oni vám to vysvetlia aj ústne.“ Cirkev, skôr ako Písané Slovo, poznala ústne hlásanie. Mnoho veci ostalo v stave ústneho odovzdávanie a nikdy sa nedostali do Písma Svätého a predsa patria k pokladu Cirkevného učenia. Napríklad: „Keď k vám niekto príde s Písmom Svätým a nechce uznať autoritu Cirkvi, tak sa ho môžete pokojne opýtať: „Odkiaľ to má, že to, čo drží v ruke, je Písmo Sväté, Božie Slovo.“ Veď i táto pravda je obsiahnutá v cirkevnej tradícii. Aj Júda a Sílas, okrem toho, že prečítali list, ešte ústne všeličo vysvetlili, čo v Písme nemáme, ale v cirkevnej obci sa to tradovalo. Možno to bolo zachytené v neskorších dobách, ako učenie apoštolov, ale v Písme Svätom to nenájdeme.
„Duch Svätý a my sme totiž rozhodli neklásť ne vás nijaké ďalšie bremeno okrem toho nevyhnutného: zdržovať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Majte sa dobre!“ Ukážem ako samotne Písmo zachycuje vývoj v myslení. Napríklad o mäse obetovanom modlám nájdeme trochu iné názory ako sú zachytené v Skutkoch a to v liste Rimanom 14 hlava a potom 1 Kor 8. hlava: na týchto miestach sv. Pavol dokazuje kresťanskú slobodu, ktorá neverí v modly a preto sa nebojí používať mäso im obetované.