Dnešné Evanjelium nás znovu vovádza do situácie, ktorá nastala pri poslednej večeri. Judáš už opustil spoločenstvo ostatných apoštolov. Ostali len tí, ktorí milovali Krista. Je isté, že Judáš išiel zradiť Pána a predsa Ježiš hovorí o svojej oslave: „Teraz je oslávený Syn človeka a v ňom je oslávený Boh. A ak je Boh oslávený v ňom, aj Boh ho v sebe oslávi a už čoskoro ho oslávi.“ Iní zmysel udalostiam dáva svet a iní im dáva Boh. Veľmi často udalosti, ktoré my považujeme za katastrofu, majú výchovný zmysel v Božom pláne. Boh nás skrze tieto udalosti vychováva k väčšej vnútornej slobode. V tomto zmysle môžem prehlásiť, že neexistuje žiadna katastrofa, ani politická, ani prírodná, existujú len naše nesprávne postoje, ktoré nás vedú k tomu, aby sme niečo považovali za katastrofu. Božie Slovo nás vyučuje: „Bratia, nepohŕdajte Pánovou výchovou. Všetko, čo sa s vami deje, je na Vašu nápravu.“
O otcovi Kentenichovi, zakladateľovi Schonstattského Mariánskeho hnutia sa píše v jeho životopise, že v takomto postoji dokonalej slobody a poslušnosti a viery v prozreteľnosť Božiu si dobrovoľne zvolil väzenie v Dachau a hoci bol slabej telesnej konštrukcii a už v mladosti viac ráz chorý na smrť, predsa bez nejakej psychickej a dokonca telesnej ujmy prežil tento tábor. Keď sa v roku 1947 stretol so svätým otcom Piom XII. a svätému otcovi bolo o ňom povedané, že prežil Dachau, sv. otec s úsmevom zareagoval: „Ale vyzerá veľmi dobre. Asi tam bol na liečení.“ Táto jeho sloboda vychádzala z dokonalej viery v Božiu prozreteľnosť, ktorej sa naučil v škole P. Márie.
Ale vráťme sa znovu k evanjeliu, ktoré sme počuli. Ježiš v tejto chvíli dokonale naplnil 4.prikázanie. To prikázanie hovorí v pôvodnom význame, že človek má žiť tak, aby bol rodičom na slávu. Ježiš žije skutočne tak, že je Slávou Otca, ktorý je v nebi. Môžeme sa zamyslieť každý sám nad sebou, či svojím životom robím slávu svojim rodičom, a či v konečnom dôsledku môj život oslavuje Otca, ktorý je v nebi. Je tu možná aj úchylka, že hľadám výlučne svoju slávu a žijem bez ohľadu na Boha i na svojich rodičov. Človek má byt Slávou svojho Boha Stvoriteľa. Má žiť tak, aby každý kto ho stretne, zveleboval Boha, ktorý ho stvoril. Ježiš dokonale naplnil 4.prikázanie Mojžišovho zákona. Svojim životom dokonale oslávil Boha Otca a pracoval na tom, aby sa jeho meno posvätilo. Ježiš dokonale zjavil Otca a tak platí, to čo sám povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca, ktorý ma poslal. Nepovažoval okolnosti svojej smrti za seba nedôstojné. Sv. Pavol píše: „Bol poslušný až na smrť a až na smrť na kríži!“
Ježiš vyslovuje aj jedno pravidlo duchovného života: „A ak je Boh oslávený v ňom, aj Boh ho v sebe oslávi!“ V tomto živote sa máme usilovať, aby v ňom bol oslávený Boh a ak tomu tak bude, v budúcom živote nás čaká naša Oslava v Bohu. A to je čosi veľkolepé, nepredstaviteľné. Uznanie zo strany Božej. Skutočná Sláva, pre ktorú sa oplatí žiť i umierať. Ľudská sláva to je chvíľka ľudského potlesku. Ale Sláva u Boha, to je Večný Potlesk Boha i Božích Anjelov. Čo si vyberieme?
V závere dnešného evanjelia počujeme: „Deti, ešte krátky čas som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.” i Často počujeme, že prikázanie lásky k blížnemu sa objavuje už v SZ, prečo teda Ježiš hovorí o Novom prikázaní: V čom je jeho novosť? Novosť je v požadovanej kvalite lásky, teda v tom, ako sa máme milovať: „Tak ako Ježiš miloval nás“. A ako nás miloval Ježiš, to vidíme v celom Evanjeliu. Láska je predovšetkým poslušnosť Bohu a jeho Slovu. Novosť je tiež v možnosti, ktorú Boh dáva skrze prijatie Ježiša. Láska je Duch Svätý. Otec nebeský dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Schopnosť milovať ako Kristus rastie úmerne zjednoteniu s jeho Slovom. Láska, ktorou miluje Kristus, je vlastne Duch Svätý.
Dá sa povedať o mne a o vás, že skutočne milujeme ako Kristus? Je tento kostol miestom lásky? Každý si musí odpovedať sám. Láska nie je predovšetkým vecou citov, láska je predovšetkým vecou vôle, ktorá je zjednotená so Slovom Božím. Hovoriť o láske medzi nami môžeme vtedy, keď je Kristus – Božie Slovo – stredom každého človeka, ktorý je v tomto chráme. Pokiaľ sú tu medzi nami ľudia, ktorí sú ochotní Krista predať za hocičo a považujú ho za hodnotu, ktorú môžu obetovať niečomu inému, nedá sa hovoriť o láske v srdciach. Žime Božie Slovo a žime na Slávu Božiu, potom bude v našom živote skutočná láska a všetci ľudia budú poznať, že sme jeho učeníci.