Aj my veriaci ľudia, žijúci v tomto svete, veľmi často strácame správnu orientáciu. Sme náchylní prispôsobovať sa svetskému mysleniu, módnym trendom. Svetské starosti nás chcú plne zaujať a opantať. Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolských nám ukazuje podobnú situáciu. Už vo vnútri prvotnej cirkvi sa objavil jeden problém. Mohli by sme ho nazvať „problém nacionalizmu“. „Helenisti“, to znamená kresťania pochádzajúci z gréckeho prostredia, začali šomrať na „Hebrejov“, na kresťanov zo Židovského prostredia, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Problém prerástol do konfliktu, ktorým sa museli zaoberať apoštoli.
Reakcia apoštolov svedčí o ich veľkej múdrosti: „Nebolo by správne, keby sme zanedbávali Božie Slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme venovať modlitbe a službe slova.“ Aby sa veriaci vedel správne zorientovať vo svete, v ktorom sa nachádza, potrebuje mať kontakt s Bohom skrze modlitbu a Božie Slovo.
V modlitbe predkladáme Bohu všetky svoje starosti, aby sme sa nestali ustarostenými ľuďmi, z ktorých už nežiari žiadna bezstarostnosť Božích detí. Aby sa z nás nestali ľudia, ktorí prestávajú rátať s Bohom, lebo nepoznajú moc Božiu, ktorá sa najúžasnejšie prejavuje práve v modlitbe. Božie Slovo je zasa to, čo chce Boh povedať nám.
Správny a vyvážený duchovný život musí stáť na dvoch pilieroch, na modlitbe a na Božom Slove. Modlitba bez Božieho Slova môže byť vadná a neúčinná. Vadná v tom zmysle, že sa približujeme k Bohu v nesprávnom postoji, alebo prosíme za nesprávne veci. Čítanie Božieho Slova bez modlitby môže byť tiež neúčinné, lebo bez jej pomoci ho nevieme ani správne pochopiť, ani naležíte uveriť tomu, čo hovorí Boh.
Aby sa Boh zjavil ľuďom, vo svojej dobrote sa im zhovievavo prihovára ľudskými slovami: „Lebo Božie slová, vyjadrené ľudskými jazykmi, sa pripodobnili ľudskému spôsobu hovorenia, ako keď sa svojho času Slovo večného Otca pripodobnilo ľuďom, vezmúc na seba krehké ľudské telo”. Všetkými slovami Svätého písma Boh nehovorí nič iné iba jediné Slovo, v ktorom sa vyslovuje celý. Sv. Augustín nás poučuje: „Len si spomeňte, že vo všetkých Písmach sa rozprestiera to isté Božie slovo, že to isté Slovo zaznieva v ústach všetkých svätopiscov, a síce to, ktoré bolo na začiatku Bohom u Boha a ktoré nepotrebovalo slabiky, lebo nepodliehalo času.“
Cirkev preto vždy uctievala Božie písma, ako si uctieva aj Pánovo Telo. Neprestajne predstavuje veriacim Chlieb života, ktorý pochádza zo stola Božieho slova a Kristovho Tela. Vo Svätom písme Cirkev neprestajne nachádza svoju potravu a silu, pretože z neho neprijíma iba ľudské slová, ale to, čím skutočne je: Božie slovo. „Veď v posvätných knihách ide s veľkou láskavosťou v ústrety svojim dietkam Otec, ktorý je na nebesiach a prihovára sa im“
Vzťah veriacich k cirkevnej hierarchii je zaujímavo vyjadrení pri ustanovení diakonov. „Vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich.“ Vyhliadnutie teda výber, patrí spoločenstvu veriacich. Kritériom voľby je plnosť Ducha a múdrosť. Ale ustanovenie a zmocnenie k tejto službe patrí hierarchii. „Oni sa modlili a vložili na nich ruky.“ Vo východnej liturgii sa celé spoločenstvo veriacich zídených v chráme vyjadruje k tomu, či sú kandidáti na kňazstvo toho hodný. Ak spoločenstvo veriacich potvrdí ich vhodnosť, svätí ich biskup na kňazov.
„Božie slovo sa veľmi šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi vzrastal. Aj veľký počet kňazov poslušne prijal vieru.“ Duchovný život cirkvi je vyjadrený väzbou „šírenie Božieho slova“. Len tam kde sa šíri Božie Slovo sa skutočne šíri aj cirkev. Ide o to, aby sa Božie Slovo stalo telom v živote čím väčšieho počtu ľudí. Iným spôsobom duchovný život vyjadruje spojenie „poslušnosť viere“. Kňazi poslušne prijali vieru. V Cirkvi teda ide o šírenie Božieho slova a poslušnosť viere.