3. Veľkonočný utorok – (Sk 7,51-8,1)
V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolských vidíme tri mohutné účinky Ducha Svätého:
1. Horlivosť a rozhodnosť v Božej službe. Vidíme, že Štefan sa úplne stavia na stranu Božiu proti svojím rodákom, dokonca sám proti svojmu telu, lebo toto svoje vyznanie zaplatí telesným životom.
2. Duch Svätý spôsobuje nazeranie. Plný Ducha Svätého, s očami upretými na nebo, videl slávu Boha a Ježiša stať po pravici Boha. Už starozákonný žalmista hovorí: „Len v tvojom Svetle, môžem vidieť Svetlo”. Božie veci nie sme schopní vnímať bez pomoci Ducha Svätého.
3. A z tohoto poznania Božej Slávy dostáva ako tretí účinok Ducha Svätého silu k trpezlivosti a silu zo srdca odpustiť svojím nepriateľom.
V Evanjeliu zasa môžeme vidieť, že telesní ľudia stále túžia po viditeľnom znamení. Apoštol Pavol ešte po mnohých rokoch charakterizuje situáciu takto: „Gréci hľadajú múdrosť, židia zas znamenia, ale my hlásame Krista ukrižovaného”. Odpoveď na ich túžbu po znamení je takáto. Ježiš sám je Božím znamením. Komu nestačí Ježiš so všetkým tým, čo učil, konal a koná, tomu nepomôže žiadne iné znamenie.
Len v Duchu Svätom môže byť správne rozlúštené znamenie „Ježiš“. Len v Duchu Svatom môžeme skutočne nazerať na to, že Ježiš je chlieb života. Nielen Ježiš v Eucharistii je chlebom života, ale on sám už predtým ako ustanovil Eucharistiu, už vtedy bol a je chlebom života. Pozemský chlieb len najlepšie vystihuje jeho duchovnú podstatu – dávať život.
Len toľko som chcel dodať k dnešným čítaniam a teraz môžeme pokračovať v katechéze o odpustení hriechov.
Včera sme už o tom hovorili. Čo teda máme urobiť, alebo prijať ako predmet viery?
Predmetom viery je skutočnosť a ten fakt, že od chvíle spasiteľnej smrti Kristovej na kríži je odpustenie hriechov skutočnosťou, ktorá jestvuje nezávisle od nás. Preto je aj odpustenie hriechov sviatosťou. Lebo práve sviatosti sú znakom, tým znamením v zmysle evanjelia, skutočnosti tak nepochybnej a neodvratnej, že môže byť v každej chvíli pomocou znaku sprítomnená a akoby aktualizovaná, prispôsobená konkrétnemu človeku.
Samozrejme i človek musí splniť vymedzené podmienky. Na kríži sa uskutočnila Spása a sviatosti sprítomňujú túto Spásu pre konkrétneho človeka do rôznych situácii jeho života. Boh chce, aby človek prijal slobodne svoju Spásu.
Často sa stretávame s magickým pochopením sviatosti: totiž, že sa pripisuje im samým, teda myslím vonkajším znakom odtrhnutým od osoby Krista a jeho vykupiteľského diela, akási moc, akoby Spása bola utváraná len týmto vonkajším znamením. Napríklad: trvá sa na krste bez viery, alebo na sobáši v kostole, lebo je to tak krajšie a slávnostnejšie. Zatiaľ vonkajšie znaky sviatosti samy o sebe nemajú takú moc, pretože mocou je Kristus a jeho dielo spásy.
Pre lepšie pochopenie podstaty sviatosti si môžeme poslúžiť takým podobenstvom. K využívaniu elektrickej energie je potrebná zásuvka a zástrčka. Pravdaže, zásuvka sama od seba nám nedodáva elektrickú energiu; musí byť pripojená ku zdroju tejto energie, ktorý sa nachádza v elektrárni. Energia pochádza zo zdroja, nie zo zásuvky, ale ak chceme, aby sa dostala do žiarovky, musíme zastrčiť zástrčku do zásuvky, aby mohlo nastať spojenie.
A práve sviatosti sú miestom spojenie človeka so zdrojom moci, miestom jeho začlenenia do Kristovho diela Spásy, z ktorého jedine pochádza ovocie sviatosti.
Nemôžem teda pochybovať o tom, že Boh mi skrze Krista odpúšťa hriechy. Ak pochybujem, tak popieram Božie dielo a jeho prísľuby. Prísľub odpustenia hriechov je na mnohých miestach Písma Svätého: „Ak tvrdíme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a niet v nás pravdy. Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, a odpustí nám hriechy i očistí nás od každej neprávosti.” (1 Jn 1,8-9). alebo: „Ale ak chodíme vo svetle, ako aj On sám je vo Svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a Krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od hriechu” (1 Jn 1,7).
Možno nám príde na rozum otázka: „Na základe čoho mi Boh odpúšťa hriechy?”
Písmo Sväté i učiteľský úrad cirkvi tvrdí, že odpustenie hriechov je výhradne dielom Lásky, Božieho milosrdenstva, je ovocím Kristovej vykupiteľskej smrti. Nikto, žiadny človek, žiadne ľudské dielo, žiadne skutky kajúcnosti, žiadne umŕtvovanie, žiadne pôsty nemôžu vyslúžiť u Boha odpustenie hriechov. Odpustenie hriechov je nám dané zadarmo, je to milosť Božia.
Nikto nemôže povedať: „Zhrešil som, ale sám to nejako napravím, nepotrebujem žiadnu milosť Božiu, nechcem milosrdenstvo. Začnem život takého tvrdého pokánia, že mi Boh musí odpustiť hriechy.“ Je to úplne pomýlený prístup. Nikto si nemôže sám vyslúžiť Spásu. Písmo sväté to často dosvedčuje.