5. pôstny utorok – (Nm 21,4-9)

V pôstnej dobe sa zvlášť upierame na jedno zo Spásnych božích znamení, na Kríž. Spásne znamenie sa dá rozlúštiť a pochopiť vierou, ináč sa na ňom môžeme pohoršiť. Aby sme však mohli lepšie pochopiť, čo je to viera, skúsme si to objasniť na prvom čítaní zo 4. knihy Mojžišovej, ktoré opisuje putovanie Izraelského ľudu po púšti.

V prvom čítaní vidíme ľudí, ktorí repcú na Božie vedenie, repcú proti Božej výchove, ktorou ich Boh formuje a pripravuje ne vstup do zasľúbenej zeme. Každé reptanie je ovocím nedôvery. Reptanie, to je kritika Božieho jednania s nami. Je to opak veriaceho postoja plného dôvery. Reptanie proti Božiemu spôsobu jednania s nami vedie k tomu, že svoj život a všetko, čo v ňom prežívame, považujeme za Boží trest a neprijímame svoj život s vďačnosťou ako dar z Božej ruky. Tento neveriaci postoj uráža a zraňuje Boha, ktorý nás miluje a všetko, čo nám dáva, je prejavom jeho lásky k nám. Preto nás sv. apoštol Pavol vyzýva k opačnému postoju: „Za všetko ďakujte Bohu, On chce od Vás práve toto!“ Keď sa aj v ťažkých okolnostiach života dopracujeme ku vďačnosti, je to znak našej veľkej dôvery Bohu, bez ktorej sa nikto nemôže páčiť Bohu. Izraelský ľud reptal proti Bohu a aj proti Mojžišovi, preto sa Bohu znepáčil. Často je reptanie ovocím netrpezlivosti, že nevieme pokorne čakať na výsledok Božej operácie v našom živote a kritizujeme jej prechodné štádia.

Avšak, akonáhle na Izraelitou dopadol Boží trest v podobe ohnivých hadov, ľud vstúpil do sebe a uvedomil si svoj hriech: „Zhrešili sme, lebo sme reptali proti Pánovi a proti tebe. Pros Pána, aby nás oslobodil od hadov”. Mojžiš je vyzvaný, aby sa za nich prihovoril. Už to je pokánie. Uznávajú autoritu Mojžišovu a obracajú sa k Bohu modlitbou. A keď sa Mojžiš modlí dostáva prísľub Znamenia Spásy.

„Mojžiš sa modlil za ľud a Pán mu povedal: „Urob hada a zaves ho na žrď. Ak sa pohryzený pozrie naň, ostane nažive”. Boh na záchranu svojho ľudu nežiada nič veľké, len aby sa veriaco pozreli na znamenie, ktoré kázal Mojžišovi urobiť a vztýčiť. Boh nás učí dívať sa s dôverou na to, čoho sa bojíme. Oni mali strach z hadov, a preto sa mali učiť dívať sa s dôverou na podobu hada. My máme strach zo svojej hriešnosti a zo smrti a tiež sa máme s dôverou dívať na Kríž, na ktorom visí Ježiš a na ktorom vrcholí ľudský hriech a zároveň je na ňom zázračne premožený Božou dobrotou.

Možno na prípade Medeného hada lepšie pochopíme, čo je to viera. Človek z hľadiska svojho rozumu kritizoval Božie vedenie. Rozum sa v tomto reptaní prejavil, ale súčasne aj prehrešil, preto práve tento rozum ma byť ponížený. Vo vzťahu k Spásnemu Znameniu musí človek obetovať svoj rozum. Svoju logiku. Boh nepodlieha ľudskej logike. Boh nekoná logicky. Boh má svoju NADLOGIKU. A človek je vyzvaný k tomu, aby túto Božiu NADLOGIKU prijímal s vierou.

V čom spočíva táto Božia Múdrosť, chochma, NADLOGIKA. Spočíva v tom, že uzdravujúca moc medeného hada sa neopiera o žiadny prírodný zákon. Totiž nevieme o tom, že by pohľad upretý na medeného hada zaveseného na žrď, mohol pôsobiť uzdravujúco. Keby sme dnes skúsili zostrojiť podobného hada a zavesili ho na žrď a chceli si na tom založiť kliniku, ktorá by spočívala v tom, že chorí by sa mali pozerať s dôverou na toto znamenie, zistili by sme, že to vôbec nefunguje. A predsa nám Písmo ukazuje, že v tomto prípade to fungovalo. Prečo? Preto lebo Boh svojím Slovom ustanovil Nový vzťah medzi týmto Spásnym Znamením a človekom. Tento Nový vzťah sa nedá odhaliť ani zmyslami, nedá sa pochopiť ani rozumom, ale je neviditeľný, založený na Božom Slove a teda ho môžem prijať jedine vierou. Kniha múdrosti to vysvetľuje takto: „Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko.” (Mudr 16,12)

Je veľa ďalších Spásnych Znamení, ktoré nemôžeme pochopiť rozumom, ale ich prijímam vierou. To znamená istotou, ktorá sa opiera o Božie Slovo. Napríklad Eucharistia, alebo Kristova smrť na kríži. Ježiš sám hovorí: „Ako Mojžiš vyzdvihol hada ne púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí v neho, mal večný život”. Keď sa dívam na Kristov kríž, tiež nemôžem rozumom pochopiť vzťah medzi mojou vinou a Kristovou smrťou na Kríži. Ale Božie Slovo ma vyzýva, aby som veril. Kristov kríž je Božou mocou a Božou múdrosťou. Učme sa tomuto dôverujúcemu pohľadu na Kristov kríž, vždy keď cítime, že had tohoto svete nás štipol a my sme spáchali hriech, znovu a znovu pristupujme k tomuto spásnemu Znameniu vo sviatosti zmierenia, aby sme boli uzdravení Božou mocou.