Dnešné evanjelium by sme mohli nazvať jasnou rečou. Na žiadnom mieste Písma svätého nehovorí Ježiš tak jasne, kto je. Upozorňuje neveriacich, že On je Spásou sveta. Jeho odchod bude pre nich znamenať smrť v hriechu. „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete..“ (Jn 8,21) „Vy ste zdola, ja som zhora; vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“
Na viacerých miestach Jánovho evanjelia nachádzame pre nás podivne znejúce vety: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som” (Jn 8,28). „Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch” (Jn 8,24). Pri čítaní Pašií, prichádzame k situácii, keď prichádzajú vojaci aby zajali Ježiša. Ježiš sa ich pýta: „Koho hľadáte?” Odpovedajú mu: „Ježiša Nazaretského!” „Ja Som” odpovedá Ježiš. „Oni cúvli a padli na zem” (Jn 18,4-6). Prečo cúvli a padli na zem? Pretože vyslovil svoje Božské meno: „Ja som”. Ide o to isté meno, ktoré Boh zjavil Mojžišovi z horiaceho kra. Bolo zložené zo štyroch písmen, ktoré sa nazývali „Tetragramm”.(JHVH). Židia z úcty k Božiemu menu nahradzovali toto slovo výrazom „Adonaj”, to znamená „Pán”. Jazyk, ktorým sa hovorilo v dobe Pána Ježiša v Palestíne, z úcty k Božiemu menu túto gramatickú väzbu nepoužíval. Vyjadrovali sa podobne, ako napr. Rusi: Ja čelovek. Tým, že Ježiš túto väzbu používa, verejne vyznáva svoje Božstvo. Nakoniec to môžeme vidieť v pokračovaní textu.
„Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im povedal: „To, čo vám stále hovorím.“ „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím, ako ma naučil Otec.“ Zaujímavo sa naplnilo aj toto proroctvo Pána Ježiša. Niekto sa pokúsil znovu preložiť nadpis, ktorý visel nad Ježišovou hlavou na kríži: „Ježiš Nazaretský, kráľ židovský“, do hebrejčiny. S prekvapením zistili, keď ho napísal: „Ješua Ho nazare Vau Hebreos“, že sa MU objavil vo vete Tetragram, teda štyri písmena Božieho mena. Možno i toho sa týkal protest, ktorý Veľkňazi vyjadrili voči tomuto nadpisu.
Vieru v Ježišovo Božstvo zdedila cirkev od apoštolov, táto viera posvätila jej začiatky, utvárala jej Bohopoctu, a dokonca i jej umenie. Sv. Justín túto pravdu vyjadruje vo svojej apológii: „Židia sa vtedy domnievali, že k Mojžišovi hovoril Otec Všehorníra a zatiaľ to k nemu hovoril Boží Syn, ktorý je nazývaný anjelom a vyslancom Božím. Preto ich právom pokáral prorocký Duch i samotný Kristus, že nepoznali Otca ani Syna. O Synovi hovoria, že je to Otec, a tým dokazujú, že nepoznajú ani Otca, ani nevedia, že Otec Všehomíra má Syna. Syn je Božie Slovo, Boží prvorodený a preto tiež Boh. Kedysi sa v podobe ohňa či nehmotnej bytosti zjavil Mojžišovi a ostatným prorokom. Teraz v dobe vašej vlády, ako sme už povedali, sa z vôle Otca, skrze Pannu stal človekom, aby spasil tých, ktorí v neho veria, trpel pohŕdanie a súženie, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť.”
Chateaubriand, francúzsky spisovateľ, zaznamenal túto udalosť z misií medzi indiánmi Južnej Ameriky: Misionár postavil drevený kríž. Potom z diaľky pozoroval, ako na tento kríž budú reagovať domorodci. Tí sa pomaly približovali, aby si obzreli to zaujímavé drevo. Potom odišli, ale znovu sa vrátili ku krížu, ktorý ich priťahoval ako magnet. Vtedy k ním prišiel misionár a zvestoval im Krista, ktorý zomrel za všetkých ľudí, teda aj za nich. Vyzval ich, aby zanechali pohanské zvyky, krviprelievanie, nečistotu, krádeže… Jeho misia mala úspech. Pokrstený kmeň začal nový život. Kresťanský život. Takto vznikol kresťanský štát Paraguay. Ako hlboko presiakol duch kresťanstva ich život, o tom vydal svedectvo miestny biskup v liste kráľovi Filipovi V.: „Medzi mnohými pokrstenými indiánmi, ktorí sa kedysi oddávali nemravnostiarn, je teraz taký duch mravnosti, že myslím, nespáchajú ani jeden smrteľný hriech.“
Viera mení život človeka. Viera vyháňa hriech a dáva vzrast čnostiam a svätosti. Ježiš Kristus nám dnes hovorí: „Ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ Pre tých, ktorí veria zaznievajú iné slová: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.” (Jn 14,1-4)