Obidve dnešné čítania sa zaoberajú problémom slobody. V prvom čítaní vidíme troch skutočne slobodných ľudí. V čom spočíva sloboda týchto troch sputnaných mladých mužov. Mládencov robí slobodnými ich viera a poslušnosť Božím príkazom. Neviazanosť hriechu nás zotročuje, ale poslušnosť Božím príkazom nás robí skutočne slobodnými.
Keď ich kráľ Nabuchodonozor chce donútiť k modloslužbe, oni sa chovajú ako slobodné božie deti. Hoci ich za neposlušnosť kráľovmu rozkazu čaká smrť, neboja sa jej, lebo majú bázeň z Boha. Niekedy nám v našom vnútornom boji o odvahu môže pomôcť i toto: „Ak si bojazlivý a nevieš sa nebáť, tak sa boj Boha!“ Zo strachu si vyber ten, ktorý je opodstatnenejší.
Kráľ Nabuchodonozor sa im vyhráža slovami: „Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“ Ich odpoveď svedčí o odvahe, ktorá nepočíta s tým, že ich Boh určite vytrhne z miesta múk. Oni jednoducho veria Bohu. Pre neho sú ochotní aj zomrieť. To je sloboda, ktorú dáva Kristus. Ruky síce majú spútané, ale duch je slobodný, lebo smeruje k Absolútnemu Dobru, ktorým je Boh. Odpoveď, ktorú dali kráľovi, svedčí o veľkej múdrosti: „Na toto ti nemusíme odpovedať; totiž, či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“
Mládenci sa bránia: „Na toto ti nemusíme odpovedať.“ Ich uvažovanie by sme mohli aj takto vyjadriť: „Nemusíme odpovedať z viacerých príčin. Lebo nevieme všetko a nepoznáme Boží plán do detailov. Nie je našou úlohou obraňovať Boha. Boh je dosť silný, aby sa bránil sám. Našou úlohou je vyznávať, ale nie obraňovať. Sme vyzvaní veriť, ale nie vždy dokážeme pochopiť.“ Oni sa snažia len dôsledne zachovať Božie príkazy, lebo v tom je život a dlhý vek. Nesnažia sa o to, aby ich Boh zázračne vyslobodil. Dokonca ani z Písma svätého nepoznajú prípad podobnej skúšky. Vedia len toľko, že poslúchať Boha sa oplatí, nie v zmysle pozemskej ale večnej prosperity.
Možno tu ani nešlo natoľko o poklonu pred sochou, ako o pokorenie sa pred panovníkom a jeho príkazmi. Po prípade išlo o vyjadrenie lojálnosti. Myslím si, že ani mnohí Babylončania, ktorí sa poklonili pred sochou, v skutočnosti neverili v jej božstvo, ale brali to ako hold kráľovi, ako štátnickú povinnosť a politickú chytrosť. Možno z toho pramenili určité výhody. Možnosť postupu v kariére. Sami sme to ešte pred nedávnom zažívali. Na troch mládencov sa dívali ako na bláznov, ktorí nevedia o čo tu ide. Ale v skutočnosti aj mládenci vedeli, že tu ide o život. Jedným išlo o zachovanie si pozemského života za každú cenu, mládencom zasa išlo o Večný Život. Skutočná sloboda sa rodí z poslušnosti viery. Ako odmena za ich dôveru prichádza božia pomoc. Ovocím ich viery je obrátenie kráľa.
Pán Ježiš v evanjeliu takisto hovorí o slobode: „Ak vytrváte v mojej náuke, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Aj my by sme mohli podobne namietať: „nikdy sme neboli otrokmi!“ Máme pri tom na mysli fyzickú voľnosť, po prípade štátnu zvrchovanosť a samostatnosť. Ale sloboda, ktorú prináša Kristus, je niečo iné, lebo „každý, kto pácha hriech je otrokom hriechu!“ Aké kruté je otroctvo hriechu vie len ten, kto ho zažil a zároveň zažil aj slobodu, ktorú dáva Kristus. Koľko neslobody prináša v sebe drogová závislosť, alkohol, nezriadený sex….
„Veru, veru hovorím vám, každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. A otrok neostáva v dome navždy. Až keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Nechajme sa oslobodiť Kristom. Slobodu, ktorú prináša On je v tom, že nás oslobodzuje z nášho egoizmu. Kristova sloboda je ovocím životodárnej poslušnosti Božiemu Slovu. Je to sloboda ľudského ducha v Duchu Svätom. Takto môžeme byť slobodní aj so sputnanými rukami a pred popravou v ohnivej peci.
Pred nami sa objavujú dve možnosti. Buď umlčať hlas Božieho Syna a naďalej žiť v „slobode“ hriechu, ak tento stav možno označiť ako slobodu, alebo kráčať cestou poslušnosti Bohu v našom svedomí a zažiť skutočnú slobodu aj napriek putám a väzeniu.