5. pôstna sobota – (Jn 11,45-57)

V dnešnom čítaní z Jánovho evanjelia vidíme, že každý Ježišov skutok spôsoboval rôzne reakcie. U tých, ktorí mali ochotu veriť, vyvolával ešte väčšie uistenie vo viere. U tých, ktorí od začiatku veriť nechceli, vyvolával nenávisť, pocit ohrozenia a odpor vedúci až k rozhodnutiu: „Zabiť Ježiša!“ Je zaujímavé, že to boli zbožní ľudia, chodiaci do chrámu a žijúci náboženským životom. Problém bol v tom, že takto si Mesiáša a Spásu nepredstavovali. Neboli ochotní zriecť sa boha svojich mylných predstáv a konštrukcii. Pán Ježiš nezapadol do ich očakávania.

Desatoro dané prostredníctvom Mojžiša vystríha pred tým, aby si človek neurobil obraz Boha. Niektorí exegéti chápu tento predpis omnoho hlbšie len ako zákaz modiel. Tento zákaz hovorí o tom, že človek nemá Boha obmedzovať ani svojou predstavou, ktorú môže konkretizovať obrazom. Boh je pre človeka Nepredstaviteľný. Človek má v sebe vytvoriť priestor prázdna a ticha a tak umožniť Bohu, aby sa sám predstavil. Možno tu niekde je koreň hriechu Veľrady, že mala svoju predstavu o tom, ako má Boh vyzerať a ako má konať. Ježiš do toho nezapadol.

Veľkňaz Kaifáš, ktorý stojí bezprostredne za rozhodnutím skoncovať s Ježišom, predstavuje síce nehodného kňaza, a predsa jeho prostredníctvom zaznieva proroctvo Ducha Svätého. Ohlasuje veľkú pravdu, že: „je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“ Sv. Ján dodáva: „To však nehovoril sám od seba, ale ako Veľkňaz toho roku predpovedal, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno roztratené Božie deti.“

Zmysel Ježišovej smrti je vyjadrený týmito dvomi dôvodmi. Ježiš zomrie za národ, za Izrael, ale aj preto, aby aj z iných národov zhromaždil roztratené Božie deti. Na tejto zemi žijú deti tohto sveta, ale aj deti božie. Prirodzené narodenie z nás automaticky nerobí božie dieťa. Len ak veríme a prijímame Ježiša, stávame sa Božími deťmi. Prijať Ježiša to znamená, veriť v Boha i človeka, súhlasiť s Bohočlovekom.

Akým spôsobom majú byť zhromaždené rozptýlené Božie deti? „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Tieto slová Ježiš adresoval Grékom, ktorí ho chceli vidieť. Kríž je maják, pod ktorým sa zhromažďujú rozptýlené Božie deti. Pre jedných sa zdá bláznovstvom, pre druhých je Božou múdrosťou a mocou. Kríž je miestom Zjavenia Boha v človeku. Kríž je aj bojovým umením, ktorým dobro premáha zlo, bez toho, aby prebralo jeho taktiku. Dobro robí zo zla dobrovoľne prijatú obetu a tým ho likviduje a zastavuje. Pán Ježiš najväčší zločin v dejinách ľudstva premieňa na prameň Spásy pre všetkých.