5. pôstna nedeľa „C“ – (Flp 3,8-14)

To, čo sme počuli v tomto čítaní veľmi dobre vystihuje podstatu cesty rehoľného zasvätenia. Preto trošku meditujme nad textom listu sv. Pavla: „Bratia, všetko pokladám za stratu v porovnaní so vznešenosťou poznania Krista Ježiša, môjho Pána.” Vieme, že rehoľné zasvätenie vedie človeka k postupnému odumieraniu svojmu sebectvu, svojím nesprávnym postojom k svetu i k telu i k svojej najvnútornejšej podstate, k svojmu duchu. Mladý človek, ktorý ešte nepozná príťažlivosť stvorených vecí, pomerne ľahko tieto skutočnosti opúšťa. Ale, čím je starší, tým viac začína chápať a cítiť príťažlivosť stvorených veci. Začína chápať, že žiadnu stvorenú skutočnosť nemôže svojvoľne odhodiť, bez toho, aby sa to nejako nevypomstilo na ňom samom. Boh má úžasnú úctu ku svojmu stvoreniu. Boh nezavrhol ani ľudské telo, ani svet. Sám sa telom stal a vstúpil do nášho sveta, aby ho posvätil.

Ako teda máme byť múdry z toho všetkého. Na jednej strane nás Ježiš pozýva: „Opusti všetko“, „Ak sa nezriekneš všetkého, čo máš, nemôžeš byť mojím učeníkom“. Na druhej strane som tak stvorený, že potrebujem ku svojmu životu zem, vzduch, vodu, potravu, ľudskú lásku. Kde nájdem odpoveď na túto protikladnosť: Boh a svet. Nesmierne úžasný, všetko prevyšujúci ale pre mňa predsa neviditeľný Boh, úžasné a krásne, zmyslami vnímateľné Božie Stvorenie zasiahnuté hriechom. Priznám sa, čím som starší, tým viac túto krásu stvorenej skutočnosti vnímam a ona má svoju veľkú moc. Kde nájdem odpoveď? Ako človek som tak stvorený, že potrebujem vidieť, počuť, chutnať, hladiť, objímať.

Sv. Pavol, ktorý ako rodený Žid, mal veľký zmysel pre materiálny svet a jeho krásu, hovorí: „Všetko pokladám za stratu v porovnaní so vznešenosťou poznania Krista Ježiša, môjho Pána.“ Ježíš, ktorý sa zjavil Pavlovi na ceste do Damasku, úžasne zjednocuje všetko, všetko obnovuje. Ježiš ako človek je vrcholom stvorenia, vo svojom človečenstve obsahuje celú stvorenú krásu, ale toto všetko je prežiarené Otcovou Slávou. V Ježišovi nazerám na krásu stvoreného tela, ale súčasné z tohto tela vyžaruje nesmierna Božia Veleba. Ježiš ako človek naplnil zmysel ľudského jestvovania a uskutočnil pôvodný Boží zámer s človekom: „stať sa Božím obrazom“. Ježiš chce, aby som sa všetkého zriekol, aby som všetko opustil, lebo môj svet je ranený hriechom. On chce, aby som mu všetky svoje lásku odovzdal na vyliečenie. Ale, keď mu všetko odovzdám, on mi to všetko vracia prežiarené Božou velebou.

Nastupuješ na cestu dokonalosti, ale nemysli si, že tá dokonalosť bude tvojim dielom. Pavol hovorí o spravodlivosti skrze vieru v Krista. „Pre neho som sa zriekol všetkého a všetko pokladám za odpadky, aby som získal Krista a žil v ňom; lebo nemám svoju spravodlivosť zo zákona, ale z viery v Krista – spravodlivosť z Boha skrze vieru.“ Viera, o ktorej hovorí sv. Pavol je najprv tvojím súhlasom k vyprázdneniu tvojej duše od teba samej a potom je to schopnosť prijať Kristovho Ducha. Boh a jedine Boh je svätý a ty budeš svätá vtedy, keď On bude v tebe prebývať. Jedine Boh je Dobrý a ty budeš skutočne dobrá až bude On v tebe prebývať.

„Chcem poznať Krista, silu jeho Zmŕtvychvstania a spoločenstvo s jeho utrpením; podobať sa mu v smrti, a tak dúfať, že dosiahnem vzkriesenie z mŕtvych.“ My sme si hovorili o tej zvláštnej službe, do ktorej ako reholnica budeš povolaná. Služba zmierenia, podobne ako Ježiš, brať na seba hriechy svojho prostredia, ako Ježiš prežívať opustenosť od Otca, kráčať púšťou. Toto je tvoje špeciálne povolanie. A takto dosiahneš aj vzkriesenie z mŕtvych.

„Nehovorím, že som už dosiahol cieľ alebo že som už dokonalý; no usilujem sa, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa Kristus Ježiš mňa zmocnil. Bratia nenamýšľam si, že som sa ho už zmocnil. Jedno však robím, zabúdam na to, čo je za mnou, a siaham po tom, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za víťaznou cenou; za nebeským povolaním, ktoré sme dostali od Boha v Kristovi Ježišovi.“ Ako sa môžeš zmocniť Krista. Nasledovaním. Ísť tou istou cesto ako išiel On. On je tak dobrý, kvôli tomu, aby si sa ho mohla zmocniť, ostal tu prítomný vo svojom tele. Ale prijímať a objímať jeho telo ešte nemusí viesť ku zmocneniu sa Ježiša. Pán je Duch. Ducha sa môžeš zmocniť túžbou, láskou, zjednotením vo vôli. Naše povolanie je nebeské povolanie a Nebo to je nové stvorenie, v ktorom je Boh znovu všetko vo všetkom.