V evanjeliu podľa sv. Matúša je činnosť Pána Ježiša charakterizovaná týmito slovami: „A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom.” (Mt 4,23). Niečo podobné sme počuli v dnešnom evanjeliu: „A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.” Uzdravovanie tu stojí v centre ohlasovania evanjelia a nie niekde na pokraji. Prečo? Často zdôrazňujem, že Boh je Život. On stojí na strane života a nie smrti. Už Starozákonná kniha Múdrosti hlása: „Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk, pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich. Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby, podsvetie tiež nepanuje na zemi. Lebo spravodlivosť neokúsi smrť.“ (Mudr 1,12-15)
Ježiš je Bohočlovek, teda pôvodný rajský človek. Toto je naša pôvodná prirodzenosť, ktorú Adam hriechom stratil. Ježiš je človek podstatne zjednotený s Božím Slovom. Človek, ktorý dokonale plní vôľu Božiu a preto je Božím Obrazom. Zjavuje svojho Stvoriteľa. A to, čo vidíme v evanjeliu, je účinok spojenectva, novej zmluvy, Boha a človekom a človeka s Bohom. V Ježišovi je taká intenzita spojenia s Božím Slovom, akú Starý Zákon nepoznal. Slovo sa stalo telom a z tohoto tela začal vyvierať prameň na uzdravenie všetkých ľudí. Pán Ježiš ustavične prijíma do svojho človečenstva Život od Boha. On sám môže o sebe prehlásiť, že i ako človek je Vzkriesením a Životom. Boh chce zdravého človeka. Nechce našu smrť, nemá záľubu v smrti živých, ale chce, aby sa každý hriešnik obrátil a žil.
Boh je Život a smrť stojí presne na opačnej strane. Takto učí už Mojžiš: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich, tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal. Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.” (Dt 30,15-20)
Už dlhší čas čítame evanjelium podľa sv. Marka a mali sme možnosť v ňom vidieť, ako rôzne skupiny rozlične reagovali na Ježišovu prítomnosť. Jeho rodáci sa pohoršovali nad ním, pristupovali k nemu s predsudkami, nič od neho nečakali, preto dostali len veľmi málo. V gerazskom kraji ľudia dali prednosť svojmu dobytku pred oslobodením od démonov a prosili Ježiša, aby odišiel a Ježiš ich poslúchol, pretože Láska nieje agresívna. Ešte neprišiel ich čas, ešte nepochopili, čo im prospieva.
V dnešnom evanjeliu vidíme nadšenie pre Ježiša a veľkú vieru v Neho: „Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.“ Bola to krajina, kde ľudia uznávali a potrebovali Ježiša a to nielen pre seba, ale pre svojich známych. V tom kraji prebiehala spontánna evanjelizácie. Ľudia si hovorili medzi sebou, čo pre nich Ježiš urobil. Dokonca sa upozorňovali navzájom, kde sa Ježiš práve nachádza. Bol to kraj viery, kde mnohí niesli svojich chorých z veľkej diaľky a vytrvalo hľadali Ježiša. Žili tam ľudia veľkých túžob a Ježiš splnil ich očakávania.
Počuli sme: „A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.” Čo spôsoboval kontakt s Ježišom? Či nie aj preto dnes tak málo od Pána dostávame, že tak málo od neho očakávame? My môžeme denne pri svätom prijímaní prežiť omnoho väčšiu milosť. Nielen dotyk jeho šiat, ale priamo prijať jeho životodárne telo. Prečo v nás tak málo účinkuje? Pretože málo od Neho očakávame a málo v neho veríme. Ježíš je Bohočlovek, v jeho krvi a tele je uzavretá Nová a Večná zmluva medzi človekom a Bohom. On je prejavom definitívneho a absolútneho Božieho záujmu o stvorenie. Boh nás miluje a chce byť s nami a v nás. On nám prináša uzdravenie. Ale nestačí sa na neho dívať, ale treba ho prijať ako svoj Život. Máme ho milovať ako svojho Pána a svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu, tak ako sa vinieme k miláčikovi, lebo pre nás to znamená život. Môžeme to urobiť, lebo je s nami po všetky dni až do skončenia sveta.