V dnešnom zamyslení sa pozrime na texty o stvorení sveta, o ktorých si možno myslíme, že nám už nič nové nemôžu prezradiť. Ale skúsme sa na ne pozrieť hlbším pohľadom!
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Predovšetkým nám táto úplne prvá správa sv. Písma ohlasuje, že Boh existuje. Na tejto vete je postavené celé biblické posolstvo. Boh je prvý a posledný, Pán všetkého. Základom všetkého je Duch a nie matéria. Hmota je bez Vedomia nepredstaviteľná a i keby sme pripustili jej existenciu, nedáva žiaden zmysel. Len vedomie dáva hmote zmysel. Aj moderná fyzika tvrdí, že celý materiálny svet leží v silovom poli Vedomia. Čas i priestor sú Božím stvorením. Nie Boh existuje v čase a v priestore, ale priestor a čas sa nachádzajú v stvoriteľskej fantázii Boha, ako jeho diela. Boh je a vždy bol. On jediný nemá príčinu v ničom inom iba v sebe samom. Filozofický by sme povedali, že Boh je nezapríčinená príčina všetkého. Nedá sa o ňom povedať, že by sa zrodil ako sa to dočítame o pohanských božstvách. Na nikoho a na nič nie je viazaný, zatiaľ čo všetko závisí od neho.
Je zvláštne, že hebrejský text na tomto mieste užíva všeobecný pojem Boha „Elohim“ a nie Božie meno „JHVH“. Môžeme sa pýtať, prečo? Možno i preto, že v pohanských mytológiách často vystupujú stvoritelia pod rôznymi menami. Keby autor toho textu použil meno JHVH mohlo by to vyzerať ako keby išlo len o jedného z mnohých stvoriteľov. Preto sa tu v odvahe viery musí povedať, že je len jeden Boh a Stvoriteľ.
„Boh stvoril“ Hebrejské sloveso „bara“ sa nikdy neužíva v inom spojení ako s podmetom Boh. O človeku a ani o anjeloch nikdy neužíva Písmo sväté toto sloveso. Už toto vyhradené slovo nám dáva predstavu novej a predivnej udalosti. Božie stvorenie je vskutku nezrovnateľné a jedinečné. Čo nebolo dostáva existenciu, podobu a zmysel. Boh povoláva k bytiu a k životu, dáva poslanie a kladie cieľ svojmu stvoreniu. Boh ku svojmu stvoreniu nepotreboval nič, len svoje Slovo.
Kniha múdrosti nám takto zdôvodňuje stvoriteľský čin: „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?“ Boh netvorí ako remeselník, ktorý musí odviesť určitú prácu a pracuje pod tlakom nutnosti. Keby sme chceli Božie tvorenie k niečomu prirovnať, museli by sme povedať, že Boh pracuje ako slobodný umelec. Všetko, čo stvoril, stvoril z lásky, z nadšenia pre vec, ničím a nikým neobmedzovaný.
Božie stvoriteľskú činnosť by sme asi najlepšie mohli pochopiť, keby sme ju prirovnali k ľudskej fantázii. Aj nám stačí, aby sme si niečo vo fantázii priali a už to vo fantázii máme. Samozrejme, že je rozdiel medzi našou fantáziou a realitou, ale nie je rozdiel medzi Božou fantáziou a našou realitou. Boh je viac ako skutočnosť, je Nadskutočno. Boh je čisté Vedomie a jeho fantázia nieje ničím obmedzená. Všetko tvorí svojou predstavivosťou. Svojím tvorením dáva realitu veciam. Boh nepoznáva svet zvonku a až následne ako my, ale on ho pozná zvnútra z jeho základov, ktoré vychádzajú z jeho vôle a všetko pozná skôr ako to vzniká. Dá sa povedať, že Boh tvorí svet svojím poznaním.
Veríme, že Boh nepotreboval nič, čo by vopred jestvovalo, ani nijakú pomoc pri stvorení. Rovnako ani stvorenie nie je nevyhnutným výronom božej podstaty. Viera v stvorenie „z ničoho” sa dosvedčuje v Písme ako pravda, plná prísľubov a nádeje. Matka mučeníkov z knihy Makabejských takto povzbudzuje svoje dieťa na martýrium: „Dieťa moje, pozri na nebo a zem, všimni si všetko, čo je na nich a spoznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie tak isto povstalo“. (2 Mak 7,22-23.28)
Aj kvantová fyzika potvrdzuje túto základnú pravdu Písma. Moderná fyzika počíta so vznikom sveta z ničoho hmotného. Stvoriteľský akt nepretvára ničotu, ktorá akoby predstavovala nejaký materiál bytia. Pôvodne existoval sám Všemohúci. V tejto pravde viery sa hlása, že stvorením sveta sa Boh nemení. Tvorca nič nestráca a ani nič nezískava. Svet sa akýmsi tajomným spôsobom opiera o plnosť Božieho bytia a odtiaľ čerpá svoju moc. Svet je súčasne zjavením Boha a zároveň sa od neho líši svojou náhodnosťou, možnosťou vývoja a obmedzenosťou bytia. Ak si chceme aspoň trochu priblížiť stvoriteľský akt, musíme si uvedomiť, že je v ňom obsiahnutá vôľa, inteligencia a predovšetkým láska.
Písmo Sväté hovorí na mnohých miestach o tom, že svet povstal Božím Slovom. Každé Slovo obsahuje v sebe informáciu, zmysel a cieľ. Svet nejde od náhody k náhode, ale vyvíja sa k naplneniu zmyslu. Singulárny bod, z ktorého expandoval celý materiálny svet obsahoval v sebe nesmierne veľkú informáciu o ďalšom vývoji sveta. Naozaj bolo na počiatku Slovo.
Aká je vedecká hodnota týchto textov, môžeme posúdiť z povedaného. Ale musíme mať vždy na zreteli, pri štúdiu týchto veľmi starých náboženských textov, že boli tvorené „proti pohanským mýtom“. Mojžiš zámerne na mnohých miestach v knihe Genezis užíva mytologické termíny pohanských národov, aby svet demytologizoval. Aj v našich časoch, hlavne v misiách, kde ľudia žijú ešte v zajatí rôznych povier a tabu, zneje toto Starozákonné posolstvo veľmi oslobodzujúco. A tak ho chápali aj Izraeliti.