V dnešnú nedeľu sme v evanjeliu počuli krásny príbeh uzdravenia nepočujúceho a nemého človeka. Túto evanjeliovú stať by sme mohli výstižne označiť názvom: „Ježiš a hluchonemý.“ Pre nás je povzbudením, že Ježiš poznal problémy hluchonemých. V staroveku žijúci ľudia, pretože si nevedeli vysvetliť vnútorný svet i vonkajšie prejavy nepočujúcich a nemých, veľmi často sa domnievali, že títo ľudia sú posadlí, že ích má v moci zlý duch. A pretože nepočujúci o tom ani nevedeli, tak sa nemohli brániť. Ích údel bol ťažký, lebo nikto im nerozumel. Neexistovala nejaká univerzálna posunková reč. Preto ích svet bol uzatvorený pred ostatnými. Sú to reč a sluch, ktoré nám umožňujú komunikáciu s druhými.
Evanjelista Marek hovorí, že k Ježišovi priviedli hluchonemého a prosili ho, aby položil naňho ruku.“ Teda vidíme, že Ježiš sa stretol s nepočujúcimi. Avšak nepočujúci boli možno poslední, ktorí sa čosi dozvedeli o Ježišovi. Nikto im nevedel o ňom nič povedať, aby tomu mohli porozumieť. Tí ľudia, o ktorých hovorí dnešné evanjelium, poznali Pána Ježiša a mali radi aj svojho nepočujúceho priateľa. Oni ho priviedli k Ježišovi a prosili za neho, aby sa ho Pán Ježiš dotkol, aby na neho položil svoje ruky.
Hluchonemí sa necítia dobre tam, kde je stisk a množstvo ľudí, ktorí sa tlačia. Preto ho Pán Ježiš vyvádza z tohto zmätku von a tam sa mu venuje. Evanjelista Marek hovorí, že Ježiš mu vložil prsty do uší a slinou sa dotkol jeho jazyka. Ako keby Pán Ježiš posunkoval. Gestami naznačil, čo ide robiť. Potom pohliadol k nebu, vzdychol si a povedal: „Effeta“, čo znamená „Otvor sa!“
V tomto hluchonemom sa Ježiš dotýka nás všetkých. My všetci sme boli dnes pozvaní z tlačenie sveta sem do ústrania kostola. Ježiš nás zavolal sem. Tu na nás kladie svoju ruku a modlí sa za nás, za náš jazyk i za naše uši. Aj nám dnes hovorí: „Otvor sa!“ Pán Ježiš otvára uzatvorený svet nepočujúcich. Máme z toho veľkú radosť. Máme radosť z toho, že Ježiš pozná nepočujúcich a má ich rád. Pán Ježiš aj nám dnes hovorí: „Effeta“, „otvor sa!“
Existuje však jedna vada, ktorá je horšia ako postihnutie hluchotou a nemotou. Mnohí z vás síce nepočujú zvuky, ale vnímajú Božie Slovo a to je to najdôležitejšie. Počúvať Božie Slovo, robiť to, čo ono káže. Horšie sú na tom tí ľudia, ktorí nechcú počuť Božie Slovo, hoci majú zdravé uši. A existuje aj horšia choroba ako nemota jazyka. A tá choroba sa prejavuje tým, že sa človek vôbec nerozpráva so svojím Stvoriteľom a Bohom, to znamená, že sa ten človek vôbec nemodlí ani nemedituje, možno preto, lebo to nevie, ale horšie je keď sa nechce modliť. Čítajme Božie Slovo, aby sme počuli Pána Ježiša, modlime sa, aby On počul nás.
Evanjelium dnešného dňa tvrdí, že tohto nepočujúceho preto doviedli k Ježišovi, aby na neho položil svoje ruky. Možno nám príde trochu ľúto, že tu dnes Pán Ježiš telesne nie je prítomný medzi nami, aby sa nás svojimi rukami mohol dotknúť. Ale to nie je pravda. Pán Ježiš povedal apoštolom: „Ja som s vami až do skončenia sveta!“ Pán Ježiš je prítomný nielen duchom, ale aj svojím telom. V každom chráme, v ktorom sa uchováva platná eucharistia v Bohostánku, je Ježiš aj telesným spôsobom uprostred nás. On sám prisľúbil: „Chlieb, ktorý je dám, je moje telo, obetované za život sveta.“ Ježiš svoje telo obetuje. V jeho tele a krvi s nami Boh uzatvára novú a večnú zmluvu. Ak sme nespáchali ťažký hriech, z ktorého sme sa ešte nevyznali v spovedi, pristúpme k nemu a prijmime ho. Ak sme si vedomí toho, že sme porušili Lásku, pristúpme ku sv. spovedi. Aj tam môžeme skrze vystreté ruky kňaza zažiť Ježišove vystreté ruky, ktorými sa nás chce dotknúť a zmieriť nás so svojím Otcom. Sviatosti sú práve tým miestom, kde sa nás Ježiš dotýka. Tešme sa všetci, že Ježiš poznal svet a bolesť nepočujúcich, že prišiel ako Spasiteľ pre všetkých a aj nám dnes hovorí: „otvor sa!“