V prvom čítaní sme počuli opis videnia Boha, ktoré mal prorok Izaiáš. Serafovia, ktorí sa nachádzali blízko Božieho trónu, kričali: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ Ich volanie vyjadrovalo Božiu Velebnosť a Presažnosť. Boh je Niekto úplne iný, ako to čo poznáme zo stvoreného sveta. Boh je Nestvorené Bytie. Človek je ohromený jeho nádherou. Hovorím to preto, že naša doba nesie v sebe mnoho bolestí a trápení a my sa často pýtame, ako sa na to dobrotivý Boh môže pozerať. Zjednodušene by som povedal, že „Boh za to stojí“. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť o tom vedia svoje.
Pani Glória Polo, ktorá zažila klinickú smrť, takto opisuje stretnutie s Bohom: „Okolo mňa bolo biele svetlo, neopísateľné svetlo, ktoré pôsobilo taký pokoj, také šťastie. Pocity, ktoré sa jednoducho ľudskými slovami nedajú popísať. Jednoducho povedané – neexistujú pozemské slová, ktoré by popísali veľkosť tohto okamžiku. Bola to šialene enormná extáza, neopísateľný vrchol. V tomto svetle som sa pohybovala dopredu, neopísateľne šťastná a plná radosti, nič ma v tomto tuneli neťažilo.
Keď som sa pozrela hore, videla som na konci toho tunela niečo ako slnko, biele svetlo. Hovorím „biele“ len preto, aby som označila nejakú farbu, pretože farba tohto svetla a jeho jas je neopísateľný. Nedá sa porovnať s ničím, čo sa týka farieb na tomto svete. To svetlo bolo jednoducho nádherné. Toto svetlo bolo pre mňa zdrojom tejto úplne obrovskej lásky, tohto pokoja vo mne i okolo mňa. Neopísateľná láska a pokoj, ktorý som zo sveta nepoznala.“
Sv. Pavol hovorí: „Bratri! Som presvedčený, že utrpenia tohto času sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorá sa zjaví na nás.“ Sv. Pavol píše tieto slová ako ten, ktorý bol vytrhnutý do siedmeho neba a zažil veci, ktoré sa nedajú ľudským jazykom vypovedať. Preto môže tak priamo a jasne hovoriť, nie ako teoretik, ale ako človek, ktorý má skúsenosť. Z tohto zážitku sa rodí aj jeho schopnosť jasne rozlišovať duchov. Všetko pokladá za stratu, keď to porovnáva s poznaním Ježiša Krista. Slovo poznania tu má hlbší význam ako u nás. Poznať tu znamená bytostnú skúsenosť.
Poznať Krista Ježiša v Sláve jeho Vzkriesenia je taký zážitok, že všetko ostatné, všetko, čo sa bežnému človeku zdá strhujúce, je v porovnaní s tým skôr stratou, pretože nás zdržiava na ceste za Neporovnateľne Úžasným. Veľmi často nás utrpenie tohto času deptá, pretože zabúdame na túto Slávu. Slávu Vzkrieseného Pána, ktorá očakáva aj nás. Toto utrpenie, aj keď sa nám zdá veľké, je v porovnaní s tým, čo nám Boh pripravil, úplne malicherné. Niečo, čo sa ani nedá porovnávať, čo sa nedá porovnávať, teda niečo, čo sa vôbec neprežíva na tej istej úrovni. Utrpenie, ktoré prežívame v tomto čase sa dotýka nášho tela a našej duše, ale radosť, ktorú dáva Boh je účasťou na Duchu Božom, účasťou na Nestvorenej Skutočnosti.
Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike „Rerum novarum“ píše o utrpení tohto času nasledovne: „Časné veci nemožno správne pochopiť a ohodnotiť, pokiaľ sa duša nepozdvihne k inému životu, totiž k večnému; bez neho sa pravé poznanie mravného dobra nevyhnutne stráca, ba celé stvorenie sa stáva nepreniknuteľným tajomstvom.
To, čo nám diktuje sama príroda, je v kresťanstve dogmou, na ktorej ako na základnom kameni spočíva celá stavba náboženstva: že totiž ten pravý život človeka je život budúceho veku. Boh nás totiž nestvoril pre tieto krehké a pominuteľné dobrá, ale pre dobrá nebeské a večné: a zem nám dal ako miesto vyhnanstva, nie ako vlasť.
Či vlastníš množstvo bohatstva a iných pozemských dobier alebo ich nevlastníš, to nie je pre večné šťastie vôbec dôležité. Ale dobré alebo zlé používanie týchto dobier, to je to, čo je zvrchovane dôležité. Ježiš Kristus hoci nás vykúpil hojným vykúpením, neodstránil rozličné súženie, ktorými je pretkaný život tu na zemi. Avšak premenil ich na podnety k cnostiam a na predmet zásluh: až do takej miery, že žiadny Adamov syn nemôže dosiahnuť nebo, pokiaľ nesleduje jeho krvavé stopy.“ Keď s ním vytrváme, budeme s ním aj kraľovať.
Tým, že slobodne vzal na seba súženie a bolesť, obdivuhodným spôsobom zmiernil ich horkosť, a nielen príkladom, ale aj milosťou a nádejou na odmenu nám uľahčil utrpenie: „Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.“ Tí šťastní na tomto svete dostávajú teda výstrahu,že bohatstvo ích neoslobodí od bolesti, že budúcemu šťastiu nepomáha ale škodí: že bohatí sa musia triasť pri pomyslení na mimoriadne prísne vyhrážky Ježiša Krista a že z užívania svojich dobier budú jedného dňa musieť urobiť to najprísnejšie vyúčtovanie pred božím súdom.“