„Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, čo ho poslal.“ Sluha a posol je sám Ježiš. Nie je rozdiel medzi ním a Otcom, ktorý ho poslal. Pán Ježiš musí úplne prepracovať našu predstavu Boha. Bežne hovoríme o Božej službe a chápeme ju ako našu službu Bohu. Predstavujeme sa ako Boží služobníci, teda ako ľudia, ktorí slúžia Bohu. Naša predstava o svete je taká, že príroda slúži nám ľuďom a my slúžime Bohu. Pán Ježiš nám svojím počínaním zjavuje čosi úplne iné o Božej službe. Boh sám sa zjavuje ako služobník, ako ten, ktorý vo všetkom slúži všetkému, čo stvoril. To, čo Ježiš urobil pri poslednej večeri, že umýval nohy apoštolom, bola služba vyhradená poslednému otrokovi. Ten, o ktorom Ján Krstiteľ vydal svedectvo, že nie je mu hoden rozviazať remienok na obuvi, ten teraz sám kľačí pri nohách učeníkov a umýva im nohy. Priznám sa, že mi veľmi ťažko padne služba, ktorá sa očakáva od kňaza v rámci liturgie Zeleného štvrtku. Cítim, že na to, aby bola pravdivá, by som potreboval poníženosť a lásku, aby to nebolo prázdne divadlo. Pán Ježiš nehral divadlo. On naozaj tak miloval a miluje človeka.
Pán Ježiš aj keď robí službu posledného otroka neslúži ako otrok. Robí ju v takom postoji ako milujúca matka pre svoje deti. Služba matky je často službou posledného otroka a predsa cítime, že to má veľmi ďaleko od služby otroka. Služba matky je služba lásky a služba z lásky a tak nám slúži aj sám Boh. Niekedy hľadáme Boha vysoko a sme sklamaní, keď sa k nemu nemôžeme dostať. On však nie je vysoko, ale je na poslednom mieste a stretnú sa s ním tí, ktorí podobne ako On sám slúžia. „Keď toto viete, blažení ste, ak podľa toho aj konáte.“ Nestačí to len vedieť, ale treba podľa toho aj konať. K blaženosti nevedie poznanie, ale správna činnosť, ktorá pramení zo správneho poznania.
„Nehovorím o vás všetkých, ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: Ten, čo je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste potom, keď sa to stane, uverili, že Ja Som.“ Na viacerých miestach Jánovho evanjelia nachádzame pre nás Slovákov podivne znejúce vety: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že JA SOM” (Jn 8,28). „Lebo ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch” (Jn 8,24). Slovne spojenie „Ja Som“ bolo vyhradené pre meno Božie, preto sa Židia tejto väzbe v reči vyhýbali. Vo verši, ktorý rozoberám, Pán Ježiš upozorňuje na pohoršenie kríža, hovorí o ňom dopredu, aby apoštoli nezapochybovali vo viere. Ježiš si tu nárokuje Božie meno JHWH.
Pri čítaní Pašií prichádzame k situácii, keď prichádzajú vojaci aby zajali Ježiša. Ježiš sa ich pýta: „Koho hľadáte?” Odpovedajú mu: „Ježiša Nazaretského!” „JA SOM”, hovorí Ježiš: „Oni cúvli a padli na zem” (Jn 18,4-6). Prečo cúvli a padli na zem? Pretože vyslovil svoje Božské meno: „Ego eimi”- „JA SOM” a z neho prebleskla na okamžik jeho moc. Pre evanjelistu Jána je Božie meno úzko spojené s Ježišovou poslušnosťou až na smrť: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že JA SOM a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec” (Jn 8,28)
Židia z úcty k Božiemu menu nahradzovali toto slovo výrazom „Adonaj”, to znamená „Pán”. Toto meno, ktorým sa Boh predstavil Mojžišovi, navodzovalo komunikáciu medzi nebom a zemou, sprítomňovalo samotnú osobu Boha a uzmierovalo hriechy národa, i keď len predobrazne. Sv. apoštol Pavol nás poučuje: „Kristus bol poslušný až na smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a dal mu meno nad každé iné meno.” Apoštol taktiež nevyslovuje toto meno a tiež ho nahradzuje výrazom „Adonaj”, ktoré sa po grécky povie „Kyrios” a latinsky „Dominus” (v slovenčine „Pán”). „Pri Ježišovom mene musí pokľaknúť každé koleno…a každý jazyk musí ku sláve Boha Otca vyznať: Ježiš Kristus je Pán.” (Flp 2,8-11) To čo sa v tomto liste mieni slovom Pán, je presne to meno, ktoré označuje Božie bytie. Boh Otec dal Kristovi – aj ako človekovi – svoje vlastné meno a svoju vlastnú moc (Mt 28,18). Toto je neslýchaná pravda, ktorú obsahuje jednoduché zvolanie a prehlásenie: „Ježiš Kristus je Pán”. Ježiš Kristus je „Ten, ktorý je”. Živý. Ježiš nieje Pán proti Otcovi alebo namiesto Otca, ale „na slávu Boha Otca.”
Túto pravdu nehlása len sv. Pavol a ani ju sv. Pavol neobjavil, ale ako sme mohli vidieť, sám Ježiš si robí nárok na toto meno. Túto vieru zdedila cirkev od apoštolov, táto viera posvätila jej začiatky, utvárala jej Bohopoctu, a dokonca i jej umenie. Na starovekých ikonách Krista sú zlatom napísané tri grécke písmená: OON: čo znamená: „Ten, ktorý je.” Sme tu preto, aby sme prebudili túto starú vieru, zvlášť v dnešnej dobe, ktorú svojimi bludmi otravujú Jehovisti. Oni robia rozdiel medzi SZ zjavením Boha a NZ zjavením, akoby sa Božie zjavenie nedialo vždy a výlučne skrze Krista, ktorý je jediným Božím Slovom.
Sv. Justín píše v apológii: „Židia sa vtedy domnievali, že k Mojžišovi hovoril Otec Všehorníra (Vesmíru) a zatiaľ’ to k nemu hovoril Boží Syn, ktorý je nazývaný anjelom a vyslancom Božím. Preto ich právom pokáral prorocký Duch i samotný Kristus, že nepoznali Otca ani Syna. O Synovi hovoria, že je to Otec, a tým dokazujú, že nepoznajú ani Otca, ani nevedia, že Otec Všehorníra má Syna. Syn je Božie Slovo, Boží prvorodený a preto taktiež Boh. Kedysi sa v podobe ohňa či nehmotnej bytosti zjavil Mojžišovi a ostatným prorokom. Teraz v dobe vašej vlády, ako sme už povedali, sa z vôle Otca, skrze Pannu stal človekom, aby spasil tých, ktorí v neho veria, trpel pohŕdanie a súženie, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť.”
„Veru, veru, hovorím vám: Kto príjme toho, koho ja pošlem, mňa príjme a kto mňa príjme, príjme Toho, ktorý ma poslal.“ Otec posiela, Syn je poslaný a tiež posiela. Kto príjme posla, príjme toho, ktorý ho poslal. Skrze apoštola prijímame samotného Krista a skrze Krista Otca, ktorý je na nebesiach. To isté platí o Eucharistii.
Sv. František nám zanechal tieto slová: „Preto vás všetkých, svojich bratov, prosím a bozkávam vaše nohy s tou láskou, akej len som schopný, aby ste preukazovali všetku úctu a všetku česť, akej budete schopní, Najsvätejšiemu telu a Najsvätejšej krvi nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sa všetkému tvorstvu, tak na nebi ako i na zemi, dostalo pokoja a bolo uzmierené so Všemohúcim Bohom.“