„Apoštoli a bratia, čo žili v Júdsku, sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo.“ Takýmto spôsobom sa vyjadruje skutočnosť rastu Cirkvi. Cirkev tvoria tí, ktorí prijali Božie slovo. V Cirkvi sa prednostne jedná a má jednať o prijatie Božieho slova, len potom môže byť prijímanie Kristovho tela naozaj požehnaním, len potom sa naše sv. prijímanie stane prejavom lásky.
„Keď prišiel Peter do Jeruzalema, tí čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi.“ Aby sme mohli lepšie pochopiť dnešné čítanie zo Skutkov apoštolských, musíme si objasniť zopár veci. Apoštoli boli deťmi židovského národa. A tento národ bol vyvolený. V zásade bolo možné pridružiť sa k tomuto národu. Poznáme mnoho prípadov konverzii. Mnohí pohania sa skrze obriezku začleňovali k tomuto ľudu. Ale podmienkou bolo prijať Mojžišov zákon, dať sa obrezať. Inak platilo, že Žid nesmel vojsť k ľuďom neobrezaným. Nesmel mať s nimi spoločenstvo, ktoré by sa napríklad prejavilo spoločným stolovaním a bývaním. A toto mali apoštoli tak hlboko v sebe zakorenené, že napriek veľkému misijnému príkazu, ktorým ich Kristus posiela do celého sveta, im trvalo veľmi dlho, kým sa dali na túto úlohu. Dá sa povedať, že až vtedy, keď ich prenasledovanie donútilo rozptýliť sa a opustiť krásne a sväté mesto Jeruzalem. Začíname chápať tú výčitku, ktorú spoločenstvo veriacich adresovalo Petrovi: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi.”
„Peter začal rozprávať a po poriadku im vysvetľoval.” Veľmi často sa dopúšťame jednej chyby, že sa nahneváme a nevieme sa vžiť do situácie tých, ktorým nie sú veci našej viery také jasné ako nám. Možno, keby sa tu prejavila Petrova prchkosť a začal by na nich kričať: „Čo sa staráte do toho! Boh ma tam poslal!“ Možno by sme čítali už v Skutkoch apoštolských o prvom cirkevnom rozkole. Ale nie, Peter začal rozprávať a po poriadku im vysvetľoval. Peter sa nenadul, neuzatvoril do seba, ale vysvetlil im to, čo pre neho samého bolo problémom. A na svojom vlastnom zážitku ukázal, ako ho Boh oslobodil od jeho vlastných predsudkov. Je tiež veľmi, dôležité hovoriť po poriadku. Božie jednanie je veľmi často pochopiteľné až vtedy, keď sa dodrží poriadok, ktorý Boh do neho vložil. Preto, ak chceme správne pochopiť svoju vieru, aj my musíme dodržať poriadok, ktorý je obsiahnutý v Písme Svätom. Začať Stvorením sveta a skončiť Apokalypsou. Božie veci sú často nepochopiteľné a možno aj pohoršujúce, ak vhupneme do stredu. Božie Slovo má v sebe určitú pedagogiku, ktorou nás Boh vychováva ku viere. Apoštol Peter im veci vysvetľoval, lebo bez tohoto vysvetlenia, by ich nemohli správne pochopiť. Pre náš život z toho vyplýva, že keď sa stretneme niekde u odlúčených bratov s nepochopením a s kritikou nášho jednania, nemáme sa uraziť, ale máme vysvetľovať po poriadku, prečo je to u nás tak. A budeme prekvapení, že aj oni to pochopia, uspokoja sa a budú oslavovať Boha. Veľa nedorozumení je na svete práve preto, lebo sa veci chcú riešiť vo víre vášni a predsudkov, ale pokojné vysvetlenie po poriadku prináša pokoj a oslavu Boha.
V dnešnom čítaní, vidíme stretnutie Petra so stotníkom Kornéliom. Čo je na tomto stretnutí zvláštne. Peter prvý krát vstupuje k neobrezaným pohanom, teda k ľuďom, ktorí sa nepodrobili Mojžišovskému zákonu, ktorí ale túžili po spáse a žili v zhode so svojím svedomím. Písmo Sväté charakterizuje stotníka Kornélia takto: „Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu.” O jeho domácnosti sa dozvedáme, že v jeho dome žilo viacej zbožných ľudí. Po zjavení anjela v jeho príbytku počujeme, že si Kornélius zavolal zo svojich ľudí dvoch sluhov a jedného zbožného vojaka zo svojej stráže. Anjel o jeho duchovnom živote vydáva toto svedectvo: „Boh prijal tvoje modlitby a almužny a pamätá na teba.”
Apoštol Peter svoj vstup do domu pohana objasňoval aj týmto argumentom: „A Duch mi kázal ísť bez váhania s nimi.“ Ak túžime po podobnom vedení Duchom Svätým, musíme sa naučiť rozoznávať hlas Pánov v Písme Svatom. Aj v dnešnej dobe máme veľa súkromných zjavení, plných krásnych slov, ale len človek, ktorý pozná Božie Slovo sa dokáže v nich správne orientovať a ich správne rozpoznať. Sv. Peter bol vedený Duchom veľmi konkrétne preto, lebo sa venoval modlitbe a službe Slova. „A Duch mi kázal ísť bez váhania s nimi.” Kedy k nám hovorí Duch Boží? Môžeme to zistiť takto: Nikdy ani zastrene nehovorí proti zmyslu Písma Svätého. Každé Božie Slovo je živé a účinné. Boh aj koná to, čo hovorí. Peter prežil v sebe také uistenie, že sa už nebál vojsť do domu stotníka, napriek hrozným predsudkom, v ktorých bol vychovaný.
Stotník Kornélius bol na toto stretnutie s Cirkvou formovaný anjelom. Anjel mu povedal: „Pošli do Jope a zavolaj Šimona, prímením Peter; on ti zvestuje slová, v ktorých nájdeš spásu ty a celý tvoj dom.” Apoštol Peter má tieto slová. Slová, ktoré musia byť na živo zvestované, ktoré musia zaznieť z úst do uší a v ktorých nájdeš spásu ty a celý tvoj dom. A tieto slová majú takú silu, že kým ešte Peter hovorí, zostúpil na nich Duch Svätý. Duch Svätý je Spásou človeka, On je tou Spásou, ktorá sa ukrýva v Božom Slove. Duch Svätý zachraňuje človeka, na každého jedného aplikuje vykupiteľské ovocie Kristovej smrti. Duch Svätý zostupuje pri hlásaní Božieho slova a jeho účinky sú tie isté, aké na počiatku, ako na Turíce.
Bolo treba toto zostúpenie Ducha Svätého na pohanov a jeho mohutné prejavy, aby Peter konečne pochopil, že Boh to naozaj vážne mysli aj s pohanmi. „Teraz naozaj vidím, že Bohu je milý v každom národe ten, kto v neho verí a koná to, čo je spravodlivé.” A až po tomto zostúpení Ducha Svätého naberá Peter takú odvahu, že sa rozhodol pokrstí tých, ktorí neprešli obriezkou.
Poslušné kázanie Božieho Slova prinieslo ovocie spásy. Duch Svätý zostupuje na pohanov. A tak ako ráz Peter pred Veľkňazom osvedčil, že je „viac treba poslúchať Boha ako ľudí“ tak isto teraz poučuje ostatných apoštolov a bratov zo židovstva: „Keď im teda Boh udelil ten istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ako som sa ja mohol odvážiť prekážať Bohu?” Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha hovoriac: „Teda Boh aj pohanom dal pokánie, aby žili.”