Dnešná nedeľa býva označovaná aj ako nedeľa „Dobrého pastiera“ alebo nedeľa modlitieb za duchovné povolania. Čo nám chce povedať Ježiš skrze dnešné čítanie z evanjelia sv. Jána?
„Moje ovce počúvajú môj hlas…“ Toto je prvé kritérium, podľa ktorého môžem zistiť, či patrím ku Kristovým ovečkám. Teda prvé kritérium je ochota počúvať Božie Slovo. Je Božie Slovo normou pre môj život, alebo si žijem len podľa svojej ľudskej chytrosti a len čisto zo svojich vlastných síl a pre seba? Sám Boh nám ponúka svoju múdrosť a svoje synovstvo v prijatí Božieho Slova. Bez počúvania a prijímania Božieho Slova neexistuje skutočné prijatie Krista. Ježiša prijímam vtedy, keď svoj život podrobujem jeho Slovu. Týmto spôsobom počína Krista i Panna Mária. Svoju vôľu podrobuje vôli Božej zjavenej v Božom Slove. Ján Pavol II vo svojom liste, ktorý je celý venovaný problematike povolania, kladie zvláštny dôraz na úlohu Ducha Svätého pri vzniku a rozvoji povolania.
Citujem: „Slávenie tohoto dňa modlitieb je vítanou príležitosťou na ohlasovanie dobrej zvesti, že Boží Duch Svätý vpisuje do srdca každého pokrsteného plán lásky a milosti. Tento plán otvára cestu k slobode Božích detí a dáva schopnosť osobne a nezastupiteľným spôsobom prispievať k pokroku ľudstva na ceste spravodlivosti a pravdy. Duch pomáha nielen postaviť sa otvorene k veľkým otázkam vlastného srdca, ako napr.: Odkiaľ som, kam idem, kto som, čo je cieľom môjho života, ako zmysluplne využijem svoj čas. Duch je zároveň ten, kto otvára cestu k odvážnym odpovediam. Objav, že každý muž a každá žena má vlastné miesto v Božom srdci a v histórii ľudstva, predstavuje východiskový bod pre novú kultúru povolaní.
„Duch i nevesta volajú: Príď!“ Tieto slová Apokalypsy nás vedú k úvahe nad plodným vzťahom medzi Duchom Svätým a Cirkvou, z ktorého vyvierajú rôzne povolania a pripomínajú tie „Turice“, ktorými sa každé kresťanské spoločenstvo vytvára, formuje a uschopňuje k ohlasovaniu evanjelia. Duch Svätý a jeho mystická nevesta Cirkev opakujú mužom a ženám našich dní svoje „Poď!“ Poď v ústrety Slovu, ktoré sa stalo telom a ktoré ti chce dať účasť na svojom vlastnom živote! Poď prijmi Božie volanie a prekonaj svoju nerozhodnosť a otáľanie! Poď a objav históriu lásky, ktorú Boh zamýšľa s ľudstvom: Chce ju uskutočniť aj s tebou. Poď a vychutnaj radosť z prijatia a darovaného odpustenia. Múr rozdelenia medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi samotnými je zvalený. Všetka vina je odpustená, hostina života je pripravená pre všetkých. Blahoslavení, ktorí pritiahnutí mocou Slova a preniknutí sviatosťami vyslovujú svoje : „Som pripravený!“ Vydávajú sa na cestu, na ktorej dôsledne patria Bohu, mocní v nádeji, ktorá neklame, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5)
V novom živote, ktorý vyviera z krstu a rozvíja sa skrze Slovo a sviatosti, nachádzajú dary milosti, úrady služby a rôzne formy Bohu zasväteného života svoju potravu. Vznik nových povolaní v Duchu je možný, keď kresťanské spoločenstvo žije v postoji dokonalej vernosti svojmu Pánovi. To predpokladá prostredie intenzívnej viery a modlitby, veľkodušné svedectvo spoločenstva a cenenie si mnohorakých darov Ducha, misionársku horlivosť, ktorá premáha ľahkomyseľný a klamný egoizmus a tak podnecuje k úplnej oddanosti pre Božie kráľovstvo.
Nie je možné nepripomenúť si s vďačnosťou voči Duchu Svätému hojnosť historických foriem bohuzasväteného života, ktoré on sám podnietil a ktoré stále existujú v štruktúre Cirkvi. Pripadajú nám ako strom, obdarený množstvom početných vetiev, ktorý má svoje korene v evanjeliu a v každom čase prináša Cirkvi bohatú úrodu.
Bohu zasvätený život spočíva v srdci Cirkvi ako prvok, ktorý je pre jej poslanie rozhodujúci, pretože vyjadruje najvnútornejšiu podstatu kresťanského povolania a úsilie celej Cirkvi, ktorá ako nevesta si žiada v láske sa spojiť so svojím ženíchom.
Toto povolanie je potrebné v každom čase, no dnes ešte viac vo svete poznačenom veľkými protikladmi a zachvátenom pokušením vytlačiť Boha zo základných životných rozhodnutí. Človeku prichádzajú na rozum slová evanjelia: „Žatva je veľká ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy , aby poslal robotníkov do svojej žatvy!“ Mojím želaním je, aby táto výročná oslava svetového dňa modlitieb za duchovné povolania roznietila v srdciach veriacich ešte intenzívnejšie modlitby za nové povolania ku kňazstvu a zasvätenému životu a znovu vzbudila zodpovednosť všetkých, ale zvlášť rodičov a katechétov, v službe povolaniam.
Na záver svojho listu sa sv. Otec modlí túto modlitbu: Duch večnej lásky, ktorý vychádzaš z Otca i Syna, ďakujeme Ti za všetky povolania apoštolov a svätých, ktorí urobili Cirkev plodnou. Prosíme Ťa, pokračuj aj dnes vo svojom diele. Spomeň si, ako si voľakedy na sviatok Turíc zostúpil na apoštolov, ktorí boli zhromaždení na modlitbách s Máriou, Ježišovou Matkou, a zhliadni na svoju Cirkev, ktorá dnes mimoriadne potrebuje svätých kňazov, verných a plnohodnotných svedkov Tvojej milosti, ktorá potrebuje rehoľníkov a rehoľnice, zviditeľnujúcich radosť tých, čo žijú len pre Otca, tých, čo prijímajú za svoje poslanie oddanosť Kristovi, a tých, čo v láske budujú nový svet. Duchu Svätý, nevyčerpateľný zdroj radosti a pokoja, ty si to, kto otvára srdce a zmysly božskému volaniu: Ty si to, kto dáva pôsobiť každému impulzu k dobrému, k pravde a láske. Tvoje nevýslovne vzdychy vystupujú zo srdca Cirkvi nahor k Otcovi, Cirkvi, ktorá za evanjelium trpí a bojuje. Otvor srdcia a zmysly mladíkov a dievčat, aby nový rozkvet svätých povolaní dosvedčil vernosť Tvojej lásky, a aby všetci mohli spoznať Krista, pravé Svetlo , ktoré prišlo na svet, aby každému človeku darovalo nádej na večný život. Amen. Všetkým udeľujem zo srdca mimoriadne apoštolské požehnanie.