4. Veľkonočná streda – (Jn 12,44–50)

Aby sme mohli správne pochopiť slová, ktoré nám v dnešnom evanjeliu adresuje Ježiš, musíme sa pozrieť na kontext tohto miesta. Dvanásta kapitola začína pomazaním Ježiša v dome Lazára, ktorého predtým vzkriesil z hrobu. Mária, sestra vzkrieseného, mu prejavuje úctu takým spôsobom, na aký nemá nárok žiaden muž od svojej ženy a dokonca ani pán od svojej otrokyne. Mária vylieva veľmi vzácnu a veľmi drahú masť na Ježišove nohy a dokonca mu ich utiera svojimi vlasmi. Toto gesto sa dá pochopiť len ako prejav úcty človeka voči Bohu. Mária vierou začína vidieť, kto je Ježiš. Evanjelium hovorí, že i mnohí iní Židia sa pre veľké znamenie vzkriesenia Lazára pridali k Ježišovi. Odchádzali alebo boli vylúčení z oficiálnej synagógy a uverili v Ježiša.

Potom 12. kapitola opisuje triumf Kvetnej nedele. Píše sa tu o gréckych pútnikoch, pravdepodobne konvertitoch z pohanstva na Judaizmus, ktorí sa chceli s Ježišom stretnúť. A napriek všetkým týmto skutočnostiam sa konštatuje vo vzťahu k úradnej náboženskej vrchnosti: „Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho.“ A potom nasledujú slová, ktoré sme čítali: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal. A kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal“ Nejde tu o vieru v Ježišovu existenciu, ale ide o vieru v to, že Ježiš je očakávaným Mesiášom. Základom všetkého je táto viera. Ježiš je definitívnou Božou odpoveďou na problém človeka.

Pán Ježiš hovorí: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal.“ Ježiš ako pravý človek je znamením vyššej neviditeľnej skutočnosti samého Boha. Človek Ježiš je Znamením Boha, viditeľným znamením neviditeľnej milosti, tým, s čím sa stretávame v každej Sviatosti. Ježiš ako človek je Sviatosťou Boha. Preto vzťah, ktorý zaujímame voči nemu, je vlastne naším vzťahom voči Bohu. Boh nemá iný charakter a inú tvár ako tvár Ježiša Krista. Syn Boží je takým Zjavením Boha Otca, že o ňom platí: „A kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal.“ Na inom mieste doslova povie: „kto mňa vidí, vidí Otca“. Syn je Zjavením Otca. Syn Boží sa stal pre nás človekom, aby sa nám Božie Absolútno stalo zrozumiteľným. Aby sme ho aj očami mohli vidieť, aby sme ho mohli ušami počúvať, aby sme sa ho mohli rukami dotknúť a vidieť: „Aký dobrý je Pán“.

Pán Ježiš dokonale naplnil poslanie človeka. „Byť obrazom Boha!“ Často nariekame nad Božou neprítomnosťou v tomto svete, ale tento svet je našou parketou. Boh sa chce Zjaviť, ale mi mu to máme umožniť skrze svoje bytosti. Každý jeden z nás sa môže stať spasiteľom pre svoje okolie a pre svoju dobu, ak bude žiť Božie Slovo, ak sa vierou zavesí na Boha, ktorého nám zjavuje Ježiš, ak napodobňuje jeho skutky. Všetci túžime po tomto zjavení sa Synov Božích. Dokonca celý vesmír po ňom túži a vzdychá. Tak mu teda dovoľme, aby sa v nás a skrze nás zjavil. Dobre sa ponorme do Písma Svätého, ak sa chceme s Bohom stretnúť. Viera je z počutia Slova.

„Prišiel som na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tme.“ Mnoho ľudí intenzívne prežíva tmu tohto sveta. Svet sa nám môže zdať veľmi temným miestom, dokiaľ neprijmeme Ježiša ako Svetlo. Každému, kto s vierou prijíma Ježišovo Slovo, začína v pravom slova zmysle svitať. Viera v Ježiša je tou skutočnosťou, ktorá spôsobuje, že jeho Slovo sa pre nás stáva svetlom; že si podľa neho zariadime život. Ježiš nás vyslobodzuje z moci tmy. Ježiš nám dáva poznanie Lásky. Svet, v ktorom žijeme, bol stvorený z Lásky, a len Láska je kľúčom k riešeniu všetkých problémov. Dnešné časy stále viac volajú po Láske a po pokoji, ale čo je to skutočná Láska, zjavuje Ježíš celým svojím bytím a životom.

„Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale spasiť.“ Božie Slovo je vypovedané preto, aby bol svet skrze neho spasený. Boží úmysel je spasiť všetkých ľudí. Adam nebol stvorený pre Boží súd, ale pre Spásu.

„Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, už má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hlásal, bude ho súdiť v posledný deň.“ To isté evanjelium, skrze ktoré mnohí prídu ku Spáse, bude obžalobou pre tých, ktorí ho nepoužili na svoju záchranu, ktorí pohrdli Božou múdrosťou a Božou mocou. Sám Boh vo svojom absolútnom bytí bude pre človeka odmenou i trestom. Odmenou pre tých, ktorý milujú a trestom pre tých, ktorý nemilujú.

„Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, mi prikázal, čo mám povedať a čo zvestovať.“ Ježiš tak dokonale tlmočí Božie Slovo, že sa nemusíme báť akéhosi neznámeho Boha, ktorý by nás mohol zaskočiť v hodinu našej smrti s požiadavkami, ktoré sme nečakali. Sú ľudia, ktorí aj dnes vyčítajú Bohu, že mlčí, že nezasahuje. Ale Boh nemlčí, Boh hovorí skrze svojho Naveky Požehnaného Syna a zasahuje prostredníctvom každého skutočne veriaceho človeka. Len tým sa môže zdať, že mlčí, ktorí nie sú ochotní prijať toto Bohom Zjavené Slovo a preto naďalej žijú v zmätkoch a zmätky okolo seba šíria.

„A viem, že jeho príkaz znamená večný život.“ Táto veta sa podobá takmer vojenskej terminológii. „Rozkaz znie: Večný život!“ V tých dvoch slovách je obsiahnutý celý Boží plán s človekom. Večný život pre nás, to je vôľa Božia. Boh chce, aby sme mali Večný život. Boh nám chce dať Večný život. Tento život je v Božom Synovi. Tento život je ukrytý v tele a krvi Syna Človeka. „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

„Čo teda zvestujem, zvestujem tak, ako mi povedal Otec.” Syn je jedinečným vyjadrením Otca, je úžasným a dokonalým Zjavením Otca. Boh sa stal človekom, aby sme ho mohli pochopiť, aby sme ho mohli nasledovať.” On sám nás chce učiť.