Dnešnú nedeľu zvykneme podľa evanjelia nazývať nedeľou „Dobrého Pastiera“. Súčasne je to nedeľa, kedy sa zvlášť modlíme za povolania. Čo nám chce povedať Ježiš skrze slová evanjelia, ktoré sme čítali? Ježiš hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ..” Toto je najhlavnejšie kritérium, podľa ktorého môžeme rozlíšiť, či nejaký človek patrí do Kristovho ovčinca. Prvým kritériom je ochota počúvať a poslúchať. Je to aj prvé prikázanie zo všetkých, pretože hlavné prikázanie začína príkazom „šema”, čo znamená „počúvaj!“. Ľudia sa podľa toho rozlišujú, či sú ochotní počúvať alebo nie. Hlavným kritériom je ochota počúvať Božie Slovo. Ide o to, či je Božie Slovo riadiacou a utvárajúcou normou môjho života, alebo sa riadim len ľudskou chytrosťou.
Dokonca môžeme aj takto položiť otázku: „Je Božie Slovo mojím Životom, alebo mám okrem neho ešte aj iný svoj život?“ Ak vierou prijímam Božie Slovo, stávam sa účastníkom Božej múdrosti. Bez počúvanie Božieho Slova neexistuje skutočné prijatie Krista. Lebo živú osobu nemôžem prijať ako vec. Osobu prijímam natoľko, nakoľko ju uznávam. Ježiša prijímam, keď svoj život podriaďujem jeho Slovu. Takto nás učí prijímať Ježiša i jeho matka. Duch Svätý oplodňuje dušu vtedy, keď sa ona podriaďuje Božiemu Slovu, keď vyslovuje svoje „fiat“. Takto sa uskutočňuje naše osobné Spása.
Keď my poznáme Ježiša ako Božie Slovo, vtedy sa aj On priznáva k nám: „.. ja ich poznám a ony idú za mnou …“ Na konci časov pri poslednom súde Ježiš určitej skupine ľudí povie: „Nepoznám vás!“ V evanjeliu podľa Lukáša čítame: „Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!«“ (Lk 13,25-27) Poznanie Ježiša nespočíva len v tom, že vieme, čo učil, že dobre ovládame Písmo Sväté. Pán Ježiš vyslovene hovorí: „.. a ony idú za mnou.“ Treba robiť kroky viery. Kroky viery sa robia tak, že uskutočňujeme Božie Slovo napriek všetkej chytrosti tohto sveta. Vždy, keď uskutočňujeme Božie Slovo, preniká do nás Boží Duch.
„Ja im dávam večný život.” Život má len vtedy zmysel, keď je večný. Vtedy má totiž zmysel vzdelávať sa, budovať krásne vzťahy. Milovať niekoho znamená povedať mu: „Chcem, aby si bol večne!“ Takto dokáže milovať len Boh. Keď milujeme Toho, ktorý nás skôr miloval, aj pre nás platí: „Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Podobne to vyjadruje aj svätý Pavol: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac – ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? .. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“
Aj v dnešnom vyhlásení Pána Ježiša počujeme to isté: „Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.“ Nikto nie je väčší a mocnejší ako Boh. Moc diabla je len relatívna. Je mocný len natoľko, nakoľko sa mu ľudia podriaďujú. Je mocný len prostredníctvom ľudí, ktorí sú ochotní plniť jeho zvrátenú vôľu. Božie Slovo zjavuje, že jeho moc je obmedzená. Nie je všemohúci a vie aj to, že príde doba, kedy sa bude musieť zodpovedať za svoje zlé činy. Aj v zmätkoch našej doby je potrebné stále na toto myslieť. Ježiš je Prvý a Posledný, Začiatok a Koniec, Alfa i Omega. Jemu je daná všetka moc na nebi i na zemi. Boh celé svoje stvorenie pevne drží v rukách. Celý materiálny svet leží v silovom poli Božieho Vedomie, Božej pozornosti. Boh má sčítané ešte aj vlasy na našej hlave, aj milióny buniek nášho tela, aj to množstvo atómov celého kozmu.
„Ja a Otec sme jedno.“ Ježiš, vtelené Božie Slovo a Boh Otec sú v Duchu Svätom jedno. V Bohu neexistuje žiadna forma rozdelenie, že by Boží Syn chcel inak ako Otec. Otec zmýšľa rovnako ako Syn. Kto vidí Syna, vidí Otca. Boha nemôžeme inak vidieť ako skrze jeho Zjavenie prostredníctvom človeka. V Ježišovi sa neviditeľný Boh stáva viditeľným a neexistuje žiadny iný Boh, ako Ten, ktorý k nám hovorí skrze Krista. Skutky, ktoré koná Ježiš, sú skutky, ktoré mu dal vykonať Otec. Boh Otec je tak dobrý ako nám to zjavuje Ježiš. A tohto Boha sme my všetci povolaní nasledovať.
Modlitba svätého otca Benedikta XVI za povolania: „Otče, daj, nech medzi kresťanmi povstanú početné a sväté kňazské povolania, ktoré by udržiavali živú vieru a strážili prevzácnu pamiatku tvojho Syna prostredníctvom kázania slova a udeľovaním sviatostí, ktorými, Otče, ustavične obnovuješ svojich veriacich. Daruj nám svätých služobníkov tvojho oltára, ktorí budú pozornými a zapálenými strážcami Eucharistie, ktorá je sviatosťou Kristovho najväčšieho daru pre vykúpenie sveta. Povolaj služobníkov tvojho milosrdenstva, ktorí by prostredníctvom sviatosti zmierenia rozdávali ľuďom radosť z tvojho odpustenia. Daj, Otče, aby cirkev s radosťou prijímala početné inšpirácie Ducha tvojho Syna, ochotne sa riadila jeho ponaučením, starala sa o povolanie ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Pomáhaj biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám i všetkým pokrsteným kresťanom, aby verne napĺňali svoje poslanie v službe evanjeliu. O to prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen. Mária, Kráľovná apoštolov, oroduj za nás!“