Dnešné evanjelium nám dnes ukazuje Ježiša ako dobrého pastiera. Vo verši pred evanjeliom sa takto nazve sám Ježiš: „Ja som dobrý pastier, hovorí Pán; poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa.“
Svet, v ktorom žijeme nazýva apoštol Peter „zvrhlé pokolenie“. Zvrhlé pokolenie je to, ktoré odmieta poslušnosť Bohu a jeho Vtelenému Slovu. Zvrhlé pokolenie žije a chce žiť bez ohľadu na Boha a jeho Zákon. Dôsledky týchto zvrhlostí vidíme okolo seba. Či sa jedná o jednu alebo o druhú stranu vojenského sporu, na obidvoch sa koná zvrhlosť. Kresťan nemôže súhlasiť so žiadnou zvrhlosťou, či ju pácha spojenec alebo nepriateľ. Sv. Peter aj nás dnes vyzýva „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia.“ „Kajajte sa!“ „vyznajte sa zo svojich hriechov“. Hľadajte cestu k zmiereniu s Bohom. Nežite v nenávisti voči nikomu a nenoste v srdci nevraživosť. Neschvaľujte potrat. Odvráťte svoje srdcia od každej formy nenávisti a zla. Keď hovoríme o svete, ako o zvrhlej skutočnosti, musíme rozlišovať to, čo stvoril Boh a to, čo sme do sveta svojimi hriechmi vpustili my sami.
O tom , čo stvoril Boh, platí tieto pravdy Rímskeho katechizmu:
Základná pravda, ktorú Písmo sv. učí a slávi je: „Svet bol stvorený ku sláve Božej“. Boh stvoril všetky veci, vysvetľuje sv. Bonaventúra, „nie aby rozmnožil vlastnú slávu, ale aby ju ukázal a zdelil“ Veď Boh nemá iný dôvod ku stvoreniu než svoju lásku a svoju dobrotu. Sv. Tomáš Akvínsky nás učí: „Bol to kľúč lásky, ktorý otvoril jeho ruku, aby vznikli tvorovia.“
Aj I. Vat. Koncil nás takto poučuje: „Tento jediný pravý Boh na počiatku času zvrchovane dobrovoľným rozhodnutím vo svojej dobrote a svojou všemohúcou silou stvoril z ničoho zároveň ako duchovné tak telesné tvory, nie kvôli tomu, aby zväčšil svoju blaženosť, ani nie preto, aby dosiahol svoju dokonalosť, ale preto aby ju ukázal skrze dobrá, ktoré udelil svojím tvorom.“
Teda môžeme spolu s katechizmom vyznať: Veríme, že Boh stvoril svet podľa svojej múdrosti. Svet nie je plodom žiadnej nutnosti, slepého osudu alebo náhody. Veríme, že svet pochádza zo slobodnej vôle Boha, ktorý chcel, aby sa tvorovia podieľali na jeho bytí, na jeho múdrosti a na jeho dobrote: „Pane, stvoril si všetko, z tvojej vôle to povstalo“
Tieto pozitívne pravdy musíme mať na zreteli, keď chceme hovoriť o svete negatívne. To, čo veľmi často prežívame vo svete my, je dôsledok zlej voľby človeka. Rímsky katechizmus túto hriešnu štruktúru sveta objasňuje takto: Tak hriech robí z ľudí spoluvinníkov druhých a pôsobí, že medzi nimi vládne žiadostivosť, násilie a nespravodlivosť. Hriechy vedú ku vzniku spoločenských pomerov a inštitúcii, ktoré sú v protiklade k Božej dobrote. „Štruktúry hriechu“ sú výrazom a dôsledkom osobných hriechov. Privádzajú svoje obete k tomu, aby samé páchali zlo.“
Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o tom, že On je bránou , dverami k ľuďom. Len vtedy sa správnym spôsobom približujem k druhému človeku, keď vchádzam skrze Krista. V Kristovom Duchu, v zhode so Slovom Božím. Každý iný spôsob je zvrhlý a ubližuje človeku.
Práve v našej dobe, keď nás, ktorí máme ešte srdce zachvacuje úzkosť z toho, čo prichádza alebo môže prísť na tento svet, musíme zaujať postoj aj k tomu, čo nazývame Zlo. Prečo existuje Zlo? Ak Boh, všemohúci Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta, sa stará o všetky svoje tvory, prečo existuje zlo? Na túto otázku, tak naliehavú ako nevyhnutnú , tak bolestivú ako tajomnú, nemôže stačiť žiadna unáhlená odpoveď.
Kresťanská viera vo svojom celku predstavuje odpoveď na túto otázku: Dobrota stvorenia, dráma hriechu, zhovievavá láska Boha, ktorý vychádza v ústrety človeku svojimi zmluvami, vykupiteľským vtelením svojho Syna, darom Ducha, zhromaždením Cirkvi , silou sviatostí, povolaním k blaženému životu, ktorý sa dopredu predkladá súhlasu slobodných tvorov, ale o ktorý sa môžu tiež predom – a to je údesne tajomstvo – pripraviť! V kresťanskom posolstve nie je jediný bod, ktorý by z istého hľadiska nebol odpoveďou na problém zla.
Sv. Augustín hovorí: „Veď Všemohúci Boh,…pretože je zvrchovane dobrý, by nikdy nepripustil, aby v jeho dielach existovalo akékoľvek zlo, keby nebol dostatočne mocný a dobrý, aby zo samotného zla vyťažil dobro.“
A tak časom je možné objaviť, že Boh vo svojej všemohúcej prozreteľnosti môže vyťažiť dobro z následkov zla, a to i mravného, ktoré spôsobili jeho tvory. Z najväčšieho mravného zla, ktoré kedy bolo spáchane, z odmietnutia a zabitia Božieho Syna, čo bolo spôsobené hriechom všetkých ľudí, vyťažil Boh premieru svoje milosti: najväčšie dobro: oslavu Krista a naše vykúpenie. Tým sa ovšem zlo nestáva dobrom.
Sv. Katarína Sienská hovorí: „tým, ktorí sa pohoršujú a búria kvôli tomu, čo na nich prichádza: Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na Spásu človeka, Boh nerobí nič, čo by neviedlo k tomuto cieľu.“ A sv. Tomáš Mórus utešuje svoju dcéru krátko pred svojou popravou: „Nemôže sa stať nič, čo Boh nechce. Takže čokoľvek on chce, i keď sa nám to zdá dosť zlé, je v skutočnosti pre nás to najlepšie.“
Snáď aspoň trošku pochopíme tieto pravdy, keď nebudeme svojím srdcom visieť na viditeľných a narušených štruktúrach tohto sveta, ktorý sa pomíňa pre svoju narušenosť.
Na záver slová Juliany z Norwiche: „Naučila som sa vďaka Božej milosti, že sa musím pridŕžať pevnej viery a nie s menšou pevnosťou veriť, že všetko skončí dobre…“ Tá dobrota sa ale nedá vidieť z našej strany a našimi očami, ale je to dobrota, ktorú pripravil Boh a ktorú prijímame a vidíme vierou.