Dnešné evanjelium je pokračovaním Ježišovho sporu o uzdravovanie v sobotu. Pán Ježiš objasňuje jedno nedorozumenie, ktoré vyplýva zo zlého pochopenie správy o stvorení sveta z knihy Genesis. V prvej knihe Mojžišovej čítame o Božom odpočinku v siedmy deň stvorenia. Božie zjavenie na iných miestach ale hovorí, že Boh nepodlieha únave a teda nepotrebuje odpočinok: „Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná.“ (Iz 40,28) Správa o Božom odpočinku má v sebe iné posolstvo. To my, ľudia potrebujeme odpočívať a jeden deň zasvätiť Bohu. Ani práca sa nesmie stať pre nás modlou. Sme stvorení pre Lásku.
„Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Boh pracuje, pretože svet ešte stále nedosiahol svoju dokonalosť. Boh pracuje všade a na každom mieste, v každej živej bunke, v každom atóme hmoty. Pracuje a nevytvára odpad, lebo všetko je zakomponované do Jeho práce. Božiu múdrosť objavujeme v celej prírode. Ľudská práca je účasťou na Božej práci. Pracuje Boh Otec a pracuje aj Boží Syn. Ježiš sa narodil v rodine tesára a určite si nejakú dobu takto zarábal na svoje živobytie. Boh pracuje aj v duchovnom svete. Božou prácou je aj ten stály nepokoj, ktorý sa v ozýva vo svedomí človeka a ktorý cítime, kým nedospejeme k Bohu. On nás núti, aby sme hľadali dokonalý život a blaženosť.
Súčasníci Pána Ježiša veľmi dobre chápali jeho výroky, ktorými sa Ježiš robil rovný Bohu. Boha nazýval vlastným Otcom. Ježiš to vyslovoval tak zrozumiteľne, že nebolo možné o tom pochybovať. Ján hovorí: „Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.“ Pán Ježiš je pravý Boh ale súčasne pravý človek. Boh sa zjavuje ako Dokonalý človek. My ostatní sa stávame Božími deťmi skrze prijatie tohto jediného Syna. Nemáme Božie synovstvo zo svojej prirodzenosti, ale z milosti, skrze Neho a v Ňom. Boh a človek nie sú konkurenti. Boh Láska je náplňou nášho života.
„Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.“ Ježiš sa odvoláva na svoj vzor. Ako dokonalý Syn sa snaží vo všetkom napodobňovať a nasledovať Otca. Otec je Vzorom Syna, Učiteľom Syna. Ukazuje mu všetko, lebo ho miluje. Aj z týchto slov môžeme pochopiť, aký Úžasný Vzťah je medzi Otcom a Synom v Najsvätejšej Trojici. Je to Božský a plne Osobný Vzťah a týmto Vzťahom je Duch Svätý. Syn je skutočný syn, zahŕňaný nežnosťou, zasväcovaný do Otcovho tajomstva. Boh Otec vyvoláva Synov Úžas. Syn nazerá na Otca a to je jeho Blaženosť.
Otcovia hovorili: „Ježiš je z Boha a z Márie“. Ježiš je Božím Synom, ale súčasne Synom človeka, a preto sa musí aj učiť. Ako človek je niečím novým v Tajomstvo Najsvätejšej Trojici. Je teda súčasne i čímsi úplne iným a novým, ako to platí o každom ľudskom dieťati. On je Prvotinou ale aj zavŕšením Stvorenia, pretože v ňom sa napĺňa zmysel všetkého. V Kristovi sa človek skutočne stáva tým, čím má byť: „Božím obrazom“. Ježišove skutky zjavujú dobrotu Otca. Často aj kresťania mávajú strach zo stretnutia z neznámym Bohom, ale po smrti na nás nečaká iný Boh ako Ten, ktorý sa zjavil v osobe Pána Ježiša. To, čo Ježiš predstavuje, učí a koná tu na zemi, to isté je, chce a koná aj Otec na nebesiach. V Ježišovi sa Boh zjavuje ľudským spôsobom.
„Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.“ „Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.“ Boh má Život sám v sebe a všetko, čo stvoril, stvoril pre Život. My nemáme život sami zo seba, žijeme z Božej milosti. Život je nám daný. To platí o telesnom ale aj o duchovnom živote. Boh má moc nielen stvoriť úžasne zložitý mechanizmus života, ale ho znovu opraviť vo Vzkriesení. Ježiš má moc kriesiť mŕtvych. On je nielen Život ale aj Vzkriesenie. Dajme sa oživiť Ježišom skrze Eucharistiu.
„A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.“ Mnohí si uctievajú boha ako neznámeho a neosobného. Boha, ktorému je jedno ako žijeme a zmýšľame. Ale Boh, ktorý sa nám zjavuje v Ježišovi, je Osoba, ktorá má svoj charakter. Boh má svoj charakter a vôľu. Syn je zjavením Otca. Kto ctí Syna, ctí aj Otca, kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ale vymýšľa si Boha podľa vlastných predstáv. V Ježišovi sme pozvaní ctiť akoby jedným úkonom Otca i Syna, Boha i človeka. Boh sa zjavuje ako dokonalý človek. Spasiť nás môže jedine správny vzťah, láska k Pravému Bohu, ktorý sa zjavuje ako človek. Boží charakter môžeme spoznať zo štúdia Božieho Slova. Kto miluje Božie Slovo, miluje aj Boha, ktorý sa skrze neho vyslovuje a zjavuje.
Pán Ježiš nám dáva úžasný prísľub: „Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ Ak počuješ Božie Slovo, ak ho poslúchaš a veríš Otcovi, ktorý Ježiša poslal, nepôjdeš pred súd, ale skrze prijatie Ježiša si už prešiel zo smrti do života. Keď sa snažíš o nasledovanie Slová, nebudeš súdený. Lebo, keď sa odsúdime sami podľa Božieho Slova, Boh nás neodsúdi. Boh nás nestvoril pre súd, ale pre spásu. Kto prijíma Spása skrze Krista, nebude súdený. Kto má Boha, nemá hriech.
„Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“ Mnohí ľudia majú skúsenosť s klinickou smrťou a môžu potvrdiť, že život sa smrťou nekončí. Počuli sme, že tí čo robili dobro, budú vzkriesení pre život, teda nebudú súdení. Tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Zlo musí byť súdené a odsúdené. Je to presne aj podľa nášho vkusu. Kto z nás by chcel bývať pod jednou strechou so zločincom, ktorý sa nechce zmeniť. Boh otvorí svoju náruč i lotrovi, keď robí pokánie. Boh dokázal, že je Láska, keď z najväčšieho zločinu v ľudských dejinách, ktorým je Ukrižovanie Božieho Syna, urobil Spásu. Tu sa zjavuje nesmierna dobrota Boha. Boh vo svojej nesmiernej dobrote dáva tomu všetkému iný zmysel. Keď sa niekto nechytí tejto šance a neuverí v dobrotu Boha, bude odhodený na smetisko večnosti. S takým materiálom sa pracovať nedá. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.