Dnešné evanjelium nám predstavuje Ježiša ako učiteľa: „V sobotu vošiel Ježiš do synagógy v Kafarnaume a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc a nie ako zákonníci.“ Človek potrebuje učiteľa. Ježiš prichádza preto, aby nám pomohol z našej nevedomosti. Nevedomosť to je tma duše. Duša, ktorá sa nevzdeláva, nevie nič. Duša bez poznania pravdy žije vo tme. Najväčšou nevedomosťou je nepoznanie Boha. Preto prichádza Ježiš do synagógy a učí.
Už sv. Cyril a Metod, hovorili: „Počujte Slovo, od Boha prišlo. Slovo, ktoré kŕmi ľudské duše. Slovo, ktoré posilňuje srdce i rozum. Slovo, ktoré vedie k poznaniu Boha. Nahé sú všetky národy bez kníh a nemôžu zápasiť bez zbrane s protivníkom našich duší“. Keby nás nikto neučil čítať a písať, keby nás nikto neučil náboženstvo, keby nám nikto nezvestoval Božiu pravdu, žili by sme stále vo tme hriechu. A preto aj my máme podlžnosť voči tým, ktorí Pána Boha ešte nepoznajú. Máme voči ním podlžnosť pravdy, lebo bez poznania Božej pravdy, zahynú.
Ježiš učil s mocou, jeho učenie nezostávalo pri hovorení ale prejavovalo sa spasiteľnou mocou. Možno išlo o taký rozdiel, aký môžeme postrehnúť aj dnes, keď nám prírodné vedy zakaždým vymedzujú hranice možného. Ale viera nás učí: „Bohu je všetko možné. Všetko je možné tomu, kto verí.“ Toto je podstatný rozdiel medzi zákonníkmi a Ježišom.
Mnohí kresťania žijú ešte stále na úrovni Starozákonnej synagógy. Myslia si, že budú spasení, keď budú chodiť do kostola. Nenájdete v Novom Zákone jedine miesto, kde by Ježiš sľuboval, že tí, ktorí budú chodiť do kostola, budú spasení. Naozaj, môžete prejsť celý Nový Zákon a takýto prísľub tam nikde nenájdete. Spása nieje v chodení do kostola, ani vo vypočutí Božieho Slova, ale v prijatí Ježiša a v našej odovzdanosti. V tom, že sa celkom odovzdáme Ježišovi, že ho necháme v sebe pôsobiť, že mu dáme prednosť pred sebou a pred svojím hriechom, že ho prijmeme ako svoj Život, ako svojho Pána a Spasiteľa a nie na dobu určitú, ale natrvalo.
„A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Zrejme tento človek, posadnutý nečistým duchom, chodil často do tejto synagógy. Písmo sväté hovorí o ňom ako o stálom inventári. Tento človek si veselo chodil do synagógy, ako výsmech veriacich. Nevidíme aj my často takýchto ľudí v našich kostoloch? Nič ich medzi nami neupozorňuje na Boha a jeho moc. Veselo si chodia medzi nás a veľmi často obťažujú. Aj tento človek možno roky chodil do synagógy a cítil sa medzi veriacimi dobre, nič mu na nich nevadilo a bol s nimi vrcholne spokojný, lebo rabínske výklady Písma sa strácali v neurčitkoch. Nikto z veriacich mu až tak nevadil. Dokonca si dovolí hovoriť v mene všetkých. Nehovorí len za seba, ale hovorí za všetkých. Čo myslíte, kto vás ma v moci, keď ste svoj život neodovzdali Ježišovi. Ježiš nám všetkým hovorí: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom diabla.“ Necítiš to otroctvo? Nemáš z toho depresiu, nepotrebuješ brať prášky na ukľudnenie?
Ale Ježiš hovoril ako ten, ktorý má moc a toto ho vyrušilo. Ježišovo Slovo ho začalo bolieť. Ožila v ňom duša, ktorá už v nič neverila. A skríkol: „Čo ťa do nás Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť?“ On nekričí len za seba, on kričí za celé zhromaždenie veriacich ľudí. Čo ťa do nás?“ Ako by kričal: „Daj nám pokoj, nechaj spať naše duše!“ V kom sa ozval podobný výkrik: „Čo nám nedá pokoj! Doteraz stačilo ísť do kostola a ráz za rok alebo za polroka na spoveď a bolo to dobré a teraz to nestačí. Čo nás chce zničiť. Chce zničiť môj životný štýl, berie mi pokoj v duši!“ Ak niekto takto zmýšľa, nech sa v kontexte tohto dnešného evanjelia zamyslí nad tým, aký duch to v ňom kričí.
Nie, Ježiš nás neprišiel zahubiť. On je Svätý Boží. On nás prišiel zobudiť zo spánku smrti. Na Božie Slovo musí nečistý duch opustiť tohoto muža a celé zhromaždenie: „Mlč a vyjdi z neho!“ Tam, kde sa hlása Božie Slovo, vždy znovu zaznieva toto: „Mlč a vyjdi z neho!“ Pán Ježiš nevyháňa človeka z chrámu, ale diabla. Aj naše duše sú uzdravované od zlých duchov Božím Slovom. Jedine Ježiš môže prikázať autoritatívne a s mocou. On sám prehlasuje: „Daná mi je všetka moc na nebi na zemi!“ Jedine On môže prikázať: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch mužom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Toto sa deje skrze hlásanie Božieho Slova. To sa deje mocou sviatostí, ktoré Ježiš Cirkvi zanechal. Táto moc spočíva v prijatí Ježiša Krista.
Všetci sa divili a jeden druhého sa pýtali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ Takéto oslobodenie môže spôsobiť jedine Ježiš, ak ho prijmeme za svojho Pána, ak sa mu odovzdáme. Ak sa mu neodovzdáme, ak ho neprijmeme, ak v sebe necháme toho ducha, ktorý kričí: „Čo ťa do mňa, čo ťa do nás!“, nič nám neprospeje to, že sme v nedeľu chodili do kostola, ráz za čas na svätú spoveď, ani to, že sme dodržiavali piatočný pôst od mäsa a že sme čosi na dali na cirkevné účely. Ak za mojím chodením do kostole nieje láska k Bohu, ktorý ma stvoril, ktorý má úplne obdaroval, ak tu nebude chuť odovzdať sa Mu úplne, tak mi to nepomôže a potom by možno bolo lepšie chodiť v nedeľu kdesi do klubu, alebo do herne, kde sa nejedná o Lásku. Cirkev nieje zbožným klubom, kde sme zapísaní na základe krstu. Cirkev je školou učeníctva. Cirkev nieje ani zbožnou hernou, kde Pánu Bohu vo svojich modlitbách predkladáme svoje prosby, a občas, keď máme trochu šťastia, čosi vypadne. Cirkev to je záležitosť lásky k Stvoriteľovi, k Otcovi, ktorý je na nebi, ktorý nieje chudák, ktorý je nesmierne mocný a velebný, ktorý sám o sebe je nesmiernou blaženosťou, a pozýva nás k blaženosti, skrze prijatie Ježiša Krista. Boh, ktorého smiem milovať.