4. adventná nedeľa „C“ – (Lk 1,39-45)

Zrejme to nie je náhodou, že práve v tomto čase, kedy mnohí pristupujete k sviatosti zmierenia a snažíte sa svoj život polepšiť, nám Cirkev predkladá pred oči prvé kapitoly evanjelia podľa sv. Lukáša. V týchto kapitolách je totiž zachytené počatie z Ducha Svätého. Ježiš začína žiť v tom, kto prijme vierou Božie Slovo. Keď Lukáš opisuje Zvestovanie, používa pre zatienenie Duchom Svätým pri počatí výraz „episkiadzen“ (zahaliť, zatieniť), ktorý Septuaginta používa pre oblačný stĺp nad Archou. A dnešné evanjelium nám ukazuje plody tohto duchovného počatia. Panna Mária v okamihu Zvestovania počína z Ducha Svätého. V Márii začína žiť Ježiš. A pretože tu nejde o čisto biologický život, pretože sa počína z Ducha Svätého a Duch Svätý je predpokladom tohto Života, platí, že každý vedomý a dobrovoľný hriech by mohol toto tehotenstvo prerušiť. Napriek tomu nevidíme, že by sa Mária s Ježišom pod srdcom uzatvárala pred ľuďmi, aby snáď nezhrešil a dokonca sa vydáva na cestu.

Anjel jej okrem iného zvestoval: „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!“ Táto zvesť mala poslúžiť tomu, aby si plne uvedomila, že Bohu nič nie je nemožné. Anjel chcel posilniť jej vieru. Nehovoril nič o tom, že by sa patrilo ísť pomôcť vekom staršej Alžbete. A predsa, v dnešnom evanjeliu počujeme, že sa Mária vydala na cestu a dokonca sa ponáhľa. Toto nám ukazuje jej ľudskú veľkosť a zrelosť. Stačilo len toľko, že sa o tom dozvedela a už sa ponáhľala pomáhať. Taká je Panna Mária. Ženy majú zvláštne charizma, že sa hocičo „dozvedia“. Niekedy sú to radostné správy, inokedy sa jedná o chúlostivé problémy. Často si to dokonca považujú za hriech. Každú takúto informáciu môžeme, podobne ako Panna Mária, premeniť v dobro a to svoju prihovornou modlitbou a tiež praktickou pomocou. Keď sa niečo dozviete, tak to prijmite do svojich modlitieb, začnite sa za to modliť a ak na to máte, tak aj skutkom pomôžte. Vtedy prestanete mať zlý pocit z toho, že ste čosi počuli.

Božie Slovo nám tiež zjavuje, že nový život je vždy darom Božej dobroty. Alžbeta aj keď bola v pokročilom veku, sa tehotenstvu nebráni, ale sa z neho teší. Božie Slovo zjavuje, že žena sa spasí svojím materstvom a predsa aj medzi veriacimi ženami je málo takých, ktoré túžia dávať život. Žena je krásna keď je ochotná dávať život. Rainer Maria Rilke hovorí: „Ruka, ktorá kolíše kolísku, hýbe svetom.“

V evanjeliu sme počuli: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.“ Panna Mária sa náhli pomáhať, pretože vie, že láska rastie v konaní dobra. Uvedomme si, že mala v tom čase asi 14 rokov a vydala sa na náročnú cestu cez hory. Mária ide rovnakou cestou, ktorou bola kedysi nesená archa, keď ju Dávid nechal preniesť do Jeruzalema (porov. 2 Sam 6,2-11). Vieme, že predtým žila v chráme a pri Zvestovania sa nám javí ako plne sústredená na Božie Slovo a napriek tomu vidíme, že sa vydáva na cestu. Koncentrácia síce hrá dôležitú úlohu v duchovnom živote a predsa sa duchovný život nerovná koncentráciu. Chce sa podeliť s Radosťou.

Evanjelium opisuje Máriinu návštevu u Alžbety, a sme v pokušení povedať „všednú udalosť“ z jej života. Mária je požehnaná a plná milosti a tak všetko, čo robí, dostáva vyšší zmysel. Naše stretnutie s inými ľuďmi môžu byť banálne, alebo aj zlé, ale Máriina návšteva robí na nás iný dojem. Stáva sa vzorom pre naše stretnutie. Prvotný apoštolát je bytostný apoštolát. Viac pôsobíme tým, čo sme, ako tým čo hovoríme. Maria prináša svedectvo o zmenenom bytí. Pretože prijala Boha do svojho srdca, stáva sa požehnanie a prináša Požehnanie.

Ona je tehotná Božím Slovom. Tehotenstvo mení organizmus ženy a ju premieňa Božie Slovo. Preto Alžbeta zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Alžbeta nazýva Máriu Matkou Pána. A slovo Pán tu zastupuje hebrejské meno JHVH, ktoré židia z preveľké úcty nevyslovovali, ale nahradzovali slovom Adonai, čo do gréčtiny prekladáme ako Kyrios = Pán (V zmysle JHVH). Titul „Matka Pána“ môžeme pretlmočiť ako „Matka Božia“.

Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vidíte, čo v Alžbetinom živote spôsobila Máriina návšteva. Mária je tak silná z Boha, že je ako Slnko, ktoré vyžaruje Ducha Svätého. Stačí jeden jej pozdrav a človek je dotknutý Božou milosťou. V nej žije Boh, ktorý je nekonečne mocnejší ako diabol a hriech. Maria sa len priblížila a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Exegéti hovoria, že to nebol bežný pohyb dieťaťa v lone matky. Malý Ján Krstiteľ začal radosťou tancovať. Evanjelista Lukáš tu používa výraz „skirtan“ (radostné poskakovanie), ako keď sa v Septuaginte hovorí o posvätnom tanci kráľa Dávida pred Archou. V tomto prípade nešlo o bežný pohyb dieťaťa v tele matky, ale o posvätný tanec vyznávačov. Mária je pre nás tým, čím pre Židov bola a je Archa Zmluvy. Malý Ján Krstiteľ robí podobne ako kráľ Dávid. Svojím tancom vyjadruje vieru v prítomnosť Boha v Márii, ktorá je Archou Nového Zákona. Mária je požehnaná a prináša požehnanie.

Počuli sme ako Alžbeta hovorí o Panne Márii: „Blahoslavená, ktorá uverila ..“. Sv. Ambróz takto vykladá tieto slová: „Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky. Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch, aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, avšak, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným citom chráni mravnú čistotu. Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.“