04. adventná nedeľa „C“ – (Lk 1,39-45)
V dnešnom evanjeliu vidíme návštevu Panny Márie u Alžbety. Som v pokušení povedať „všednú udalosť” zo života Panny Márie. Všetci však cítime, že to označenie „všedná udalosť” v živote Panny Márie nám akosi nesedí. Ona je požehnaná a plná milosti a tak všetko, čo robí dostáva vyšší zmysel. Je to vyňaté zo všednosti. Nie je to všedná udalosť. Pretože je plná Boha, tak aj jej Návšteva je zároveň Božou Návštevou. Naše stretnutia s inými ľuďmi môžu byť banálne, dokonca môžu byť aj katastrofálne, ale Návšteva Panny Márie u jej príbuznej Alžbety, robí na nás iný dojem.
Panna Mária je požehnaná prítomnosťou Božieho Slova v jej živote a z jej vnútra vyrážajú pramene Ducha Svätého. Mária je Novým stvorením. Človek plný Boha skrze prijaté Božie Slovo a Ducha Svätého. Máriina návšteva je vzorom pre každé naše stretnutie s inými ľuďmi. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že viacej pôsobíme tým, čím sme, ako tým, čo hovoríme. Prvotný apoštolát je bytostný apoštolát. Na ľudí v prvom rade pôsobí naše bytie, teda to čo sme a až potom naše slová. Mária prináša svedectvo o zmenenom bytí. Ona prijala do svojho života Božie Slovo a dostala moc stať sa Božím dieťaťom. „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa božími deťmi.” Pretože prijala Boha do svojho srdca stáva sa Požehnanou a prináša Požehnanie. Stáva sa Prostrednicou milosti. Ona je tehotná Božím Slovom. Božie Slovo je pre ňu tým, čo pre inú ženu znamená tehotenstvo. Tehotenstvo mení organizmus ženy. Máriu mení Božie Slovo. Ona sama nám vydáva svedectvo o tom, čo v nej pôsobí Boh.
Ak sa dobre pozrieme na jej spev, ktorý zvykneme po latinský nazývať Magnificat, zistíme, že to nie je v pravom slova zmysle modlitba. Mária sa v ňom neprihovára Bohu, ale sa v ňom prihovára nám ľuďom a hovorí o tom, čo sa deje v nej a aké veľké veci jej urobil Ten, ktorý je Mocný. Nie je to modlitba, ale skôr svedectvo. Jej svedectvo hovorí o tom, aké veľké veci jej urobil Boh. Mária sa nechváli tým, že by ona urobila niečo veľké pre Boha. Mária je plnosť milosti. Všetko je dar. Ona nelipne na svojom bytí, ale celkom sa odovzdáva Bohu a preto sa v nej tak môže hojne objaviť ovocie milosti.
Návšteva Panny Márie u Alžbety nám chce povedať, že ak sa majú naše stretnutia s druhými ľuďmi stať požehnaním, aj my musíme byť tými, ktorí neprinášajú seba ale Božie Slovo, a z ktorých vyžaruje Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nie sme pre druhých požehnaním. Kedysi som povedal, že predpokladom sv. prijímania je prijímať Ježiša v Duchu Svätom. To isté platí aj o prijatí druhého človeka. Len vtedy je naša návšteva požehnaním, ak sa odohráva v Duchu Svätom. Až aj z nás bude vyžarovať Duch Svätý, budú ľudia podobne ako Alžbeta hovoriť: „odkiaľ mám to šťastie, že si prišiel, že prišla matka môjho Pána”, lebo my všetci sa stávame Božími matkami, ak sme sa rozhodli žiť Slovo Božie.
Sv. Beda ct. o cirkevnom zvyku modliť sa pri Vešperách Magnificat hovorí: „A tak sa v svätej Cirkvi vžil veľmi dobrý a spasiteľný zvyk, že všetci každý deň pri večerných chválach spievajú popri psalmódii jej chválospev, lebo takáto častá pripomienka Pánovho vtelenia roznecuje vo veriacich srdciach plameň nábožnosti a častejšie uvažovanie o príklade jeho matky upevňuje ich v čnosti. A vhodne sa to deje večer, aby sa naša myseľ, unavená po dni a zaujatá všelijakými myšlienkami, pred odpočinkom vnútorne sústredila.”