04. adventná nedeľa „C“ – (Lk 1, 39-45)
Zrejme to nie je náhoda, že práve v tomto čase, keď mnohí z nás pristupujú k sviatosti zmierenia a snažia sa svoj život polepšiť, nám Cirkev predkladá pred oči prvé kapitoly evanjelia podľa sv. Lukáša. V týchto kapitolkách je totiž zachytené počatia z Ducha Svätého skrze vierou prijaté Božie Slovo. Ježiš začína žiť v tom, kto príjme vierou Božie Slovo.
Evanjelium, ktoré sme počuli, nám ukazuje dôsledky tohto duchovného počatia. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.“ Od okamihu počatia z Ducha Svätého Mária prekypuje životom a radosťou. Prežíva v sebe prítomnosť Boha Spasiteľa a chce sa so svojou radosťou deliť. V jej živote sa objavuje Ježiš. Zaplavuje ju tak veľká radosť, že sa s ňou musí podeliť. Pretože vierou prijala Krista do seba, z jej vnútra už vyrážajú prúdy živej vody, ktorú ostatní príjmu až na Turíce. Duch Svätý vťahuje Máriu do Životodárneho vzťahu s Bohom Otcom. A tento Duch Svätý, ktorý už vyžaruje z Nej, zachvacuje všetko a všetkých, ktorí sa s ňou stretajú. Mária je ako horiaca fakľa, ktorá všetko zapaľuje Láskou. Duch Svätí oplodňuje každú jej myšlienku, každé jej Slovo a každý jej skutok. Jej svedectvo vychádza zo srdca.
„Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.“ Už priblíženie sa Panny Mária a jej pozdrav prináša úžasné požehnanie. V originálnom texte v gréckom jazyku je na tom mieste, kde sa hovorí o pohybe dieťaťa v lone Alžbety užitý termín, ktorý sa významovo podobá tancu kráľa Dávida pred Archou. Tak ako kráľ Dávid, vedomý si Božieho prebývanie v Arche, tancoval pred Ňou, podobne sa aj sv. Ján pohybuje v lone matky, vo vedomí toho, že sa v Márii priblížil Boh. Nejde tu teda o nejaký bežný pohyb, ale ide tu o posvätný a prorocký tanec, ktorým sa prejavuje človek cítiaci Božiu blízkosť.
„Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Alžbeta veľmi dobre chápe, čo sa udialo s Máriou. Mária je Matka nášho Pána. A slovo Pán tu zastupuje hebrejské meno JHVH, ktoré židia z preveľkej úcty voči Bohu, nevyslovovali.
Pre tých, ktorí to s Kristom myslia vážne a nechcú ho hneď po Vianociach odložiť kdesi do kúta, aby nezavadzal, pripomeniem slová sv. Františka z Assisi: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú druhým žiariť ako príklad… Ako je sväté a ako milé, ľúbezné, pokojne a sladké, roztomilé a nadovšetko žiadúce, mať takého brata a takého syna, nášho Pána Ježiša Krista!“
Sv. Bonaventúra, duchovný syn sv. Františka, rozviedol túto myšlienku v spise pod názvom „Päť sviatkov dieťaťa Ježiša!“ V úvode spisku hovorí: „duša oddaná Bohu, môže z milosti Ducha Svätého a mocou Najvyššieho duchovne počať požehnané Slovo a jednorodeného Syna Otcovho, porodiť ho, dať mu meno, hľadať ho a adorovať spolu s mudrcmi a nakoniec predstaviť Otcovi v chráme“. Na inom mieste hovorí: „duša počína Ježiša, keď je nespokojná so životom, aký vedie, a pod vplyvom svätých vnuknutí a zapálená svätým žiarom sa konečne rázne odtrhne od svojich starých návykov a chýb, a je akoby duchovne oplodnená milosťou Ducha Svätého, dá si predsavzatie, že začne nový život. Vtedy došlo ku Kristovmu počatiu.“
„Keď bol požehnaný Boží Syn počatý, narodí sa v srdci, ale len vtedy, ak duša všetko rozumne uvážila, vyžiadala si vhodnú radu a vzývala Boha o pomoc a ihneď uskutoční svoje sväté predsavzatie a začne uskutočňovať to, čo v nej už dávno zrelo, ale sa to stále odkladalo z obavy, že nie je k tomu súca. Ale jedno musíme zdôrazniť: Toto predsavzatie začať „nový život“ sa musí ihneď prejaviť niečím konkrétnym. Ak nie je predsavzatie uskutočnené, bol síce Ježiš počatý, ale nebol zrodený. Ide o jeden z mnohých duchovných potratov. Je to jeden z toľkých odkladov, ktorými je pretkaný náš život a ktoré sú hlavným dôvodom, prečo je tak málo svätých.“
Túto svoju úvahu zakončím výrokom sv. Augustína: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci. Panna otehotnela, keď sa v nej Kristus vtelil, naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa, naša duša nech porodí spásu a chválu. Nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha.“