Sv. Ján nás v prvom čítaní z knihy Zjavenia upozorňuje na to, že pred Božím pohľadom „utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta“. Neostalo ani stopy po miestach, kde bol urážaný Boh, kde nás ľudí Satan týral a navádzal na zlé. Boh tvorí všetko nové: „A videl som nové nebo a novú zem – lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet”. Blažení sú tí ľudia, ktorí si toto uvedomujú a ktorí sa neusídlili svojím srdcom na tejto zemi. Ako môžeme byť šťastní, keď nemáme Boha. Smrť je lepšia ako život bez Boha. A Božia milosť je lepšia ako život. Každý veriaci si môže prisvojiť slová žalmu: „Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. Moje srdce i moje telo sa vznáša k Bohu živému.“
Aj kniha Zjavenia so svojou správou o konci tohoto sveta patrí k evanjeliu, k radostnej novine. Aj zvesť o našej smrti, patrí k evanjeliu, pretože budeme môcť odísť z tohoto sveta, ktorý chce pokaziť človeka, ktorý oberá o vieru, nádej a lásku a budeme môcť byť s Tým, ktorý jediný nás skutočne miluje a ktorý je hodný našej lásky.
Sv. František z Assisi nazval smrť sestrou. A sv. Karol Boromejský, dal jednému maliarovi namaľovať obraz, ktorý mal verne zobrazovať smrť. Po čase maliar priniesol hotový obraz: bola na ňom vyobrazená tradičná kostra s kosou. Svätec vyjadril nespokojnosť a poradil majstrovi, aby zobrazil smrť ako anjela držiaceho v ruke zlatý kľúč. Ten istý sv. Karol Boromejský učil, že kresťan musí byť v každej chvíli pripravený na dve veci: na prijatie Ježiša v Eucharistii, čiže na sv. prijímanie a na smrť. Môžeme povedať, že v obidvoch skutočnostiach ide o to isté. Ide o príchod Pána Ježiša a náš postoj k tomuto príchodu. Blažení tí, ktorí milujú a očakávajú Pánov príchod.
Sv. Cyprián nám zanechal takúto múdrosť: „Zbavme sa strachu zo smrti a myslime na nesmrteľnosť. Nesmieme zabudnúť, že máme plniť nie svoju, ale Božiu vôľu, podľa toho, ako nám Pán prikázal denne sa modliť. Aké je nesprávne, aké zvrátené, keď prosíme, aby bola Božia vôľa, a keď nás Boh odvoláva a povoláva z tohto sveta, nie sme ochotní hneď poslúchnuť rozkaz jeho vôle. Odporujeme a vzpierame sa a ako zanovití otroci smutní a užialení sa dávame predvádzať pred Pána. Odchádzame odtiaľto v putách neodvratnej nevyhnutnosti, a nie v ochotnej poslušnosti. A chceme, aby nás vyznamenal nebeskými poctami ten, ku ktorému prichádzame proti svojej vôli. Načo sa teda modlíme a prosíme, aby prišlo nebeské kráľovstvo, keď sa tešíme pozemskej porobe?! Prečo sa tak často modlíme a prosíme, aby čím skôr prišiel deň kráľovstva, keď väčšmi túžime a silnejšie si prajeme tu slúžiť diablovi, ako kraľovať s Kristom?!
Keď svet nenávidí kresťana, prečo máš rád toho, kto ťa nenávidí, a nejdeš radšej za Kristom, ktorý ťa aj vykúpil aj miluje? Ján vo svojom liste volá a hovorí, aby sme nemilovali svet nasledovaním telesných žiadostí, povzbudzuje: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo všetko, čo je vo svete, je žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a svetská ctižiadosť. A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ Radšej buďme, milovaní bratia, neporušenou mysľou, pevnou vierou a silnou čnosťou pripravení na všetko, čo chce Boh. Nepoddajme sa strachu zo smrti a myslime na nesmrteľnosť, ktorá po nej nasleduje. Tak ukážeme, že sme tým, v čo veríme.
Treba si uvedomiť, milovaní bratia, a opätovne myslieť na to, že sme sa zriekli sveta a nateraz tu žijeme ako cudzinci a pútnici. Objímme deň, ktorý každému pridelí jeho príbytok, ktorý nás odtiaľto vyslobodí, zbaví nás nástrah sveta a vráti nás do raja a do kráľovstva. Kto by sa z cudziny neponáhľal späť do vlasti? My považujeme za svoju vlasť raj. Tam nás očakáva veľký počet našich drahých, tam za nami túži početný a bohatý zástup rodičov, bratov, detí, ktorí sú si istí svojou neporušenosťou, ale ešte ustarostení o našu spásu. Stretnúť sa s nimi a objať ich, aká je to ich i naša spoločná radosť! Aká je to tam rozkoš nebeského kráľovstva bez strachu zo smrti a aké zvrchované a trvalé šťastie žiť vo večnosti!
Tam je slávny zbor apoštolov, tam je veľký počet plesajúcich prorokov, tam je nespočítateľný zástup mučeníkov, ovenčených slávou za víťazstvo v boji a v utrpení; triumfujúce panny, ktorí si silou zdržanlivosti podrobili žiadostivosť mäsa a tela; odmenení milosrdní, ktorí kŕmili a obdarúvali chudobných, čím konali skutky spravodlivosti, ktorí zachovávali Pánove prikázania a prevádzali pozemské majetky do nebeských pokladníc. Za nimi, milovaní bratia, s nedočkavou dychtivosťou túžme. Nech Boh vidí toto naše zmýšľanie, nech Kristus zhliadne na toto predsavzatie mysle a viery a nech dá väčšiu odmenu svojej lásky tým, čo väčšmi po ňom túžili.“ (Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O smrteľnosti Kap. 18. 24. 26: CSEL 3, 308. 312-314)