Čítania posledného týždňa cez rok nám všetkým ukazujú na koniec časov, ľudovo zvykneme povedať „koniec sveta”. Keby som teraz nechal vyhlásiť: „Zajtra bude koniec sveta!”, možno mnohí z vás by upadli do zmätku. Možno by sa to dalo ešte lepšie formulovať. Prišiel by som za niekým z vás a povedal: „Zajtra zomrieš!”
Skúste sa zamyslieť, čo by ste robili do zajtra. Obyčajne naša reakcia na takéto reči je ako reakcia na blížiacu sa katastrofu. Upadneme do zmätku a depresie. Ale práve to dnešné evanjelium, ak sme skutočne Kristovi učeníci, nás učí inému postoju. Nemôžeme byť Kristovými učeníkmi a pritom byť zaľúbení do sveta, ktorý leží v moci Zlého.
Ježiš v dnešnom Evanjeliu nás poučuje, že ak uvidíme, že sa toto všetko deje, máme si uvedomiť, že Božie Kráľovstvo je blízko. To Božie Kráľovstvo, za ktoré sa denne modlíme v modlitbe „Otčenáš”. Prečo sa bojíš toho, za čo prosíš? Možno neprosíš úprimne? Možno si zaľúbený do tohoto sveta, ktorý očividne speje do záhuby.
Sv. Ján Evanjelista v prvom čítaní nás upozorňuje na to, že pred Božím pohľadom utiekla zem i nebo a už pre nebolo miesta. Neostalo po nich ani stopy, ani stopy po tom mieste, kde bol urážaný Boh, kde nás Satan týral a navádzal na zlé.
Boh tvorí všetko nové: „A videl som nové nebo a novú zem – lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet”. Blažení sú tí ľudia, ktorí si toto uvedomujú a ktorí sa tu na zemi necítia šťastní. Ako môžeme byť šťastný, keď nemáme Boha. Smrť je lepšia ako život bez Boha. A Božia milosť je lepšia ako život. Každý veriaci človek si môže prisvojiť slová žalmu: „Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. Moje srdce i moje telo sa vznáša k Bohu živému.“
Aj kniha Zjavenia so svojou správou o konci tohoto sveta, patrí k evanjeliu, k radostnej novine. Aj zvesť o osobnej smrti každého z nás, patrí k evanjeliu, pretože budem môcť odísť z tohoto sveta, ktorý kazí človeka, ktorý oberá o vieru, nádej a lásku a budem môcť byť s tým, ktorý jediný ma skutočne miluje a ktorý je hodný mojej lásky.
Sv. František z Assisi nazval smrť sestrou. A Sv. Karol Boromejský, arcibiskup milánsky, dal jednému maliarovi namaľovať obraz, ktorý by verne zobrazoval smrť. Po čase maliar priniesol hotový obraz: bola na ňom vyobrazená tradičná kostra s kosou. Svätec vyjadril nespokojnosť a poradil majstrovi, aby zobrazil smrť ako anjela držiaceho v ruke zlatý kľúč.
Ešte na záver na zamyslenie jednu myšlienku od sv. Karola Boromejského: „Kresťan musí byť v každej chvíli pripravený na dve veci: na prijatie Ježiša v Eucharistii, čiže na sv. prijímanie a na smrť. Môžeme povedať, že v obidvoch skutočnostiach ide o to isté. Ide o príchod Pána Ježiša a náš postoj k tomuto príchodu. Blažení tí, ktorí milujú a očakávajú Pánov príchod.