Dnešné evanjelium hovorí: „Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.“ Už pár storočí predtým vstúpili Židia v Mojžišovom mene do Jericha a vieme ako to skončilo. Hradby Jericha padli a hriešnici za hradbami boli vyvraždení. Prežila iba neviestka Rachab so svojou rodinou, lebo zachránila izraelských vyzvedačov. Evanjelium nám dnes ukazuje iný prístup k Jerichu, k mestu hriešnikov. Dnes vchádza a prechádza cez Jericho Ježiš.
„A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.“ Písmo sv. nám zobrazuje Zacheja, hlavného mýtnika, ktorý bol bohatý ale nie šťastný. Funkcia hlavného mýtnika bola významná a dobre honorovaná zo strany vlády. Bola to nepríjemná robota, ktorá spočívala v tom, že dotyčný vyberal dane a clo pre štát. Ľudia nemali radi mýtnikov, lebo ich finančne zdierali. Zvlášť v dobe rímskej okupácie sa títo ľudia spolupracovali s okupačnou mocou a to bolo ešte horšie. Nazvať niekoho mýtnikom bolo to isté, ako keby sme mu nadávali, ako keby sme ho nazvali kolaborantom. Zachej bol veľmi bohatý, a predsa nebol šťastný. Stále hľadal. Keď počul o Ježišovi, chcel ho vidieť, túžil sa s ním stretnúť.
Písmo sväté hovorí, že dve skutočnosti zabraňovali Zachejovi, aby sa mohol stretnúť s Kristom. Prvou skutočnosťou bol zástup, ktorý bol okolo Ježiša. Zástup ľudí, ktorí sa už s Kristom stretli a nasledovali ho, bránil Zachejovi stretnúť sa s Kristom, lebo Zachej bol v ich očiach veľký hriešnik. A druhou príčinou bola jeho malá postava. Preto sa rozhodol vyliezť na strom. Aby sme lepšie pochopili, čo Zachej urobil, musíme si uvedomiť, že jeho postavenie bolo aspoň tak významné ako postavenie ministra. Keď sa Zachej rozhodol vyšplhať na strom, bolo to, ako keby sa nejaký minister, kvôli stretnutiu s pápežom, vyšplhal na strom. O tom by písali všetky noviny. Koľko pokory musel v sebe Zachej mať, keď sa rozhodol stretnúť sa s Ježišom i za cenu toho, že si všetci budú ukazovať prstom na čelo. Povedia, že sa Zachej zbláznil. Ale Zachej veľmi túžil po stretnutí s Kristom.
„Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.“ Tento figovník sa stáva určitým prostriedkom, ktorý chce Zachej použiť, aby si ho Ježiš všimol. Má pomôcť Zachejovi vystúpiť vyššie. Je to snaha hriešneho človeka vystúpiť k Bohu vlastnými silami. Aj my sa v tomto často podobáme Zachejovi. Chceme sa stretnúť s Ježišom, ale si myslíme, že sa musíme najprv vzdialiť od svojho domu, i od svojej osoby. Ale keď prichádza Ježiš pozýva nás dolu, na miesto pravdy.
„Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!““ Môžeme tu vybadať jeden duchovný zákon. Ježiš prichádza k tomu, kto po ňom túži. Zachej túžil vidieť Ježiša. Ježiš sa chce stretnúť s každým človekom a keď človek prejaví túžbu po ňom, Ježiš prichádza. Zdá sa, akoby Ježiš len kvôli tomu prišiel do Jericha, že sa mal stretnúť so Zachejom. „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!” Zachej vystúpil na strom, aby sa urobil väčším, ale Ježiš sa chce s ním stretnúť v jeho dome. Ktosi múdry povedal: „Ak sa chceš stretnúť s Bohom, musíš sa najprv stretnúť sám so sebou.“ Boh sa s nami chce stretnúť na mieste pravdy. Pred ním si nemáme dávať žiadne masky a okrasy, ale máme k nemu prísť tak ako k doktorovi, ktorému ukazujeme svoje škaredé rany, ktoré pred inými zakrývame. Boh sa chce s nami stretnúť v našom dome, uprostred ľudí, ktorí nás veľmi dobre poznajú.
„On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.“ Evanjelista Lukáš píše, že Zachej chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Pretože túžil po Kristovi, mal z tohto stretnutia veľkú radosť. Dostalo sa mu veľkej cti. Hriešnik začína robiť pokánie až vtedy, keď pochopí, že Boh napriek jeho hriechom hľadí na neho s láskou a úctou. Boh hľadí na hriešnika s úctou, ktorú hriešnik sám voči sebe už dávno stratil. Ježiš bol šťastný, že našiel Zacheja, Zachej bol šťastný, že sa stretol s Kristom.
„Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!” Zachej mnohým ľuďom ublížil, a preto musel urobiť ešte to, čo nasledovalo: „Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.” Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.” Vidíme, že Ježiš neprichádza ako sudca ale ako Spasiteľ, ako lekár. Tak ho máme prijímať aj my. Prijímame ho práve preto, lebo sme hriešni a sami si so svojimi hriechmi neporadíme. Na počiatku tohto stretnutia bola túžba Zacheja vidieť Ježiša. Sv. Ignác z Loyoly hovorí, že podstatou duchovného života je svätá túžba po Bohu. Ak si uvedomujeme, že ju nemáme, máme o ňu prosiť.