V prvej tretine 20. storočia sa Velehrad stal miestom stretávania kultúr Východu a Západu prostredníctvom tzv. unionistických zjazdov. Táto duchovná klíma dala podnet na úpravu priestoru, ktorý by unionistické snahy stelesňoval. Ponúkala sa miestnosť, ktorá pred zrušením cisterciánskeho kláštora slúžila ako zimná sakristia a neskôr ako skladisko. K úprave na kaplnku P. Márie únie (dnes nazývanej: Matky kresťanskej jednoty) došlo v roku 1937. Iniciátorom realizácie sa stal Jozef Jaroš SJ, jezuitský profesor na Pápežskom misijnom ústave. Túžil vrátiť Velehradu jeho paládium, ktorým mohol byť pred husitskými búrkami – podobne ako pri iných cisterciánskych kláštoroch – mariánsky obraz. Dielo malo vyjadriť, že: „Matka Pánova je v duchu cyrilo-metodskej Velehradskej tradície hlavnou záštitou veľkého obrodného a zjednocovacieho Velehradského diela.“
P. Jaroš, pražský rodák, volil za základ svojho obrazu, obraz Matky Božej „pri jasliach“ v Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorý má vzťah k sv. bratom. Tento obraz bol totiž v bazilike Santa Maria Maggiore uctievaný už v 9. storočí. Práve v tomto kostole pápež Hadrián II. položil roku 868 na oltár slovanské bohoslužobné knihy a tým ich pred zrakmi Konštantína a Metoda schválil. Táto voľba bola veľmi šťastná, dala možnosť budovať z Velehradu oblúk do Ríma, druhý potom na Svätú Rus.
Obraz Matky jednoty vytvoril v roku 1919 prof. Emanuel Dítě. V porovnaní s predlohou vykonal maliar v tvári Bohorodičky harmonizáciu a aj v ďalších detailoch zohľadnil epochu, v ktorej žil. Stratil sa tak prísnejší výraz Panny Márie, celkový byzantský charakter obrazu však zostal zachovaný. Ikonograficky sa obraz hlási k typu mariánskych ikon tzv. Hodégétrie – vodkyne na cestách, ktorých prototyp sa pripisuje sv. Lukášovi. Podľa celého radu legiend sa sv. Lukáš márne pokúšal zachytiť podobu Panny Márie. Keď však Panna Mária vztiahla nad obraz ruku, zjavila sa na ňom jej podoba.
Stojaca Panna Mária má okolo hlavy tmavý plášť (maforion) so zlatým lemom. Pri tomto type zobrazenia sa stretávame s tromi hviezdami na plášti, ktoré symbolizujú panenstvo Panny Márie pred pôrodom, počas neho, aj po pôrode. Na Velehradskom obraze sa stretávame iba s jednou hviezdou na pravom ramene a s krížom na čele Bohorodičky, ktorý je v tomto prípade synonymom hviezdy. Tretiu hviezdu kryje svojim telom Kristus oblečený do zlatej rezy (chitónu), ktorého drží Mária na svojom ľavom boku. Bohorodička má okolo hlavy svätožiaru, do ktorej je vpísaný nápis: „Ja som matka krásneho milovania.“ Jezuliatko má vpísané okolo hlavy slová: „Baránok Boží, daruj nám mier.“ V rukách drží knihu na znamenie, že je Vteleným Slovom (Logom). Gesto ruky s dvoma natiahnutými prstami je poukazom na dve prirodzenosti Krista. Reliéfne tepané pozlátené pozadie symbolizuje nebeskú slávu. Môžeme v ňom uvidieť grécky nápis MP ΘY – Meter Theou – „Matka Božia.“
Božie materstvo Panny Márie je aj dnes príležitosťou na stretnutie a spoločnou základňou všetkých kresťanov. Z neho je možné vychádzať, aby sme dosiahli zhodu o tom, aké miesto zaujíma Mária vo viere. Toto je jediný ekumenický titul nielen podľa práva, pretože ho definoval ekumenický koncil v Efeze, ale aj faktický, pretože ho uznávajú všetky kresťanské cirkvi. Martin Luther hovorí: „V titule Bohorodička je obsiahnutá všetka jej česť. Nikto nemôže povedať jej alebo o nej nič väčšie, aj keby mal toľko jazykov, ako je stebiel trávy, hviezd na nebi a piesku v mori. Aj naše srdce má uvažovať, čo to znamená byť Matkou Boha.“ A vo formule viery zloženej po jeho smrti čítame: „Veríme, učíme a vyznávame, že Mária je právom nazývaná Bohorodičkou a že ňou skutočne je“.
Obraz je maľovaný na bronzový plát. Podklad tvorí dubové drevo. Bohato zdobený rám s pozláteného bronzu nesie v hornej lunete reliéf dvoch klaňajúcich sa anjelov okolo svätováclavskej kráľovskej koruny, nad ktorou je v medailóne uložený tŕň z tŕňovej koruny, ako hlása aj nápis „Tu je tŕň z koruny Kristovej“. Samotný vrchol obrazu tvorí kríž.
V postranných pásoch a naspodu sú miniatúry českých patrónov s relikviami (sv. Ľudmila, sv. Václav, sv. Cyril a Metod, sv. Ján Nepomucký, sv. Ján Sarkander, sv. Jozef, sv. Kliment). V spodných rohoch je zobrazený príchod Cyrila a Metoda na Moravu a prijatie pália od pápeža Hadriána II.
Uprostred pod ikonou sa vo väčšom ovále nachádza relikvia sv. Jozafáta. Je to v hutných skratkách celá história idey cyrilometodsko – svätováclavskej. Rám je posádzaný 43 polodrahokamami. Obraz obtáča časť textu zo svätováclavského chorálu: „Mária, Matka žáduocí, Tys Kráľovno všemohoúci, prosíž za nás za kresťany svojho Syna Hospodina. Kyrie eleison.“ Obraz je umiestnený v apside na mramorovom oltári, ktorý bol navrhnutý K. Madlmayrom podľa starokresťanského vzoru.
5. 7. 1993 bol na Velehrade zasvätený český národ Panne Márii. Stalo sa tak na Stojanovom nádvorí práve pred mozaikou verne interpretujúcou obraz Panny Márie matky kresťanskej jednoty. Prianie P. Jaroša SJ sa vyplnilo a Velehrad získal svoje paládium. Spoločne s Olivovým oltárom a hrobom arcibiskupa Stojana je kaplnka Matky kresťanskej jednoty hlavným duchovným ohniskom baziliky, ktoré by nemal žiadny návštevník Velehradu minúť.