List sv. Pavla, ktorý sme čítali, je adresovaný Títovi, ktorý bol v tom čase biskupom na Kréte. Je plný pastoračnej i životnej múdrosti. Sv. Pavol v ňom napomína: „Ty hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.“ Títus je vyzvaný, aby kázal zdravé učenie. Nie každé učenie je zdravé. Dôsledky nezdravého učenia sa prejavia v duši podobné ako dôsledky zlého pokrmu v tele. Človek, ktorý sa raz priotrávil, sa bojí niečo zjesť. I nezdravé duchovné učenie spôsobuje, že človek sa už obáva veriť. Sv. Pavol si zvlášť všíma duchovne starších, lebo zdravosť viery sa najlepšie ukáže v neskoršom veku.
„Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.“ Sv. Pavol ako dobrý duchovný doktor ukazuje znaky duchovného života v zdravom učení. Keď je zdravé učenie, objavuje sa aj zdravie vo viere. Nie každá viera je zdravá. Podobne nie každá zbožnosť je rýdza. Viera pochádza z hlásania Božieho Slova. Viera je vtedy chorá, ak nemá svoje opodstatnenie a svoj základ v Božom Slove. Viera môže zaujímať dva extrémne postoje, pričom obidva sú choré. Viera, ktorá verí aj tomu, čo Boh nikdy výslovne vo svojom Slove nepovedal a ani nenaznačil, alebo viera, ktorá neverí Božiemu Slovu. Obidva tieto postoje sú choré. Zdravá viera je pozitívnym vzťahom k Božiemu Slovu. Je istotou v Božom Slove.
Sv. Terezka od Dieťaťa Ježiša napísala: „Keď niekedy čítam isté duchovné spisy, kde sa dokonalosť opisuje ako zdolávanie množstva prekážok a je ovenčená množstvom ilúzií, môj úbohý rozumček sa rýchlo unaví, zatvorím tú určitú knižku, nad ktorou si lámem hlavu a ktorá mi zatvrdzuje srdce, a vezmem si Sväté písmo. A všetko sa mi osvetlí, jediné slovo otvorí mojej duši nekonečné obzory, dokonalosť sa mi zdá ľahká, vidím, že stačí spoznať svoju ničotu a odovzdať sa ako dieťa do Božieho náručia” (Listy, TL 226, s. 318).
„Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.“ V čom vidí sv. Pavol múdrosť staršej veriacej ženy? Čo môže staršia žena odovzdať mladšej? Sv. Pavol nabáda, aby staršie ženy učili mladšie, ako ľúbiť svojho muža, ako milovať deti, ako sa starať o svoj dom. Napríklad je veľmi dôležité, aby sa mladá žena naučila variť. A ak je svokra dobrou kuchárkou, aby sa učila od nej, lebo jej manžel bude stále od nej očakávať, že bude aspoň tak dobre variť ako jeho matka. Tiež je dôležité ľúbiť svojho muža i deti. Lásku ku svojej rodine prejaví v starostlivosti o dom. Žena je pozvaná vytvoriť atmosféru domova. Ona je zodpovedná za to, či sa muž bude rád vracať domov a či nie. Či deti budú radšej behať po ulici ako tráviť čas doma. Má byť dobrotivá a podriadená svojmu mužovi. Ak sa tak v kresťanskej rodine nedeje, hanobí sa tým Božie Slovo. Ak toto muž doma nenájde, radšej si sadne s kamarátmi v krčme, akoby sa ponáhľal domov. Ak sa manželka úplne vyhýba manželskému životu je zodpovedná za manželove hriechy.
„Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.“ Sv. Pavol vyzýva Timoteja, aby pre mladých ľudí bol tým, ktorý povzbudí. Povzbudiť to znamená všímať si skôr dobro ako zlo. Aj pri starcoch aj pri mladíkoch Pavol zdôrazňuje triezvosť. Aj v závere čítania zdôrazňuje Božiu výchovu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme žili triezvo, spravodlivo a nábožne. Prečo máme byť triezvi? Lebo sme ešte nevyhrali a žijeme v čase čakania. Opakom triezvosti je opilosť. Opilosť najviac ničí duchovný život. Ide tiež o to, aby Timotej bol príkladom pre mladých.
„Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.“ Božia milosť, ktorá sa nám zjavila v osobe Ježiša Krista nás privádza ku spáse. Táto milosť nás vychováva, lebo pred Božou tvárou sme všetci nevychovaní. Vychováva nás k tomu, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí. Tiež nás vedie k tomu, aby sme v tomto veku žili triezvo, spravodlivo a nábožne. O triezvosti som už hovoril. Žiť spravodlivo znamená dať každému, čo mu patrí. Aj nábožnosť je požiadavkou spravodlivosti, lebo všetci a všetko patrí Bohu. Nábožnosť je v uznaní tohto Božieho nároku na stvorený svet. Hriechom sa človek odopiera Bohu, ktorému patrí. Nábožnosť to je vlastne iné meno pre odovzdanosť. Jedine v takomto rozpoložení môžeme správne očakávať blaženú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Pán Ježiš je tu charakterizovaný ako ten, ktorý seba samého vydal za nás a ktorý pracuje na našom očistení a posvätení. Správny a zdravý duchovný život vedie k horlivosti v dobrom.